Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Výsledky ukázali, že pozitívny vzťah k vede ako takej a záujem o ňu súviseli s vyššou dôverou v medicínskych odborníkov a nižšou vierou v konšpiračné teórie.
Autor TASR
Bratislava 2. novembra (TASR) - Ochota ľudí zapojiť sa do medicínskeho výskumu úzko súvisí s ich dôverou vo výskumníkov. Významnú úlohu pritom zohráva aj viera v konšpiračné teórie, ako aj vzťah ľudí k vede a jej porozumenie. Vyplýva to z výskumu psychológov Martina Sedlára a Matúša Greža z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.
Štúdia publikovaná v časopise Public Understanding of Science skúmala faktory súvisiace s ochotou dospelých ľudí zúčastniť sa medicínskeho výskumu, či už formou darovania biologických materiálov, absolvovania medicínskych procedúr alebo poskytnutia zdravotných údajov. Najvýraznejším zistením bolo dominantné postavenie dôvery.
„Zo všetkých skúmaných faktorov súvisela dôvera v medicínskych výskumníkov s ochotou participovať na výskume najsilnejšie. Čiže ľudia, ktorí vnímali výskumníkov ako úprimných a otvorených a verili v ich záujem o dobro a bezpečnosť účastníkov, boli podstatne ochotnejší zapojiť sa do medicínskeho výskumu. Naopak, viera v konšpiračné teórie vykazovala opačný vzorec. Ľudia, ktorí verili, že medicínski výskumníci sa snažia poškodiť zdravie niektorých skupín ľudí alebo zatajujú dôležité informácie o výskume a liečbe chorôb, vykazovali nižšiu dôveru voči výskumníkom a zároveň nižšiu ochotu zapojiť sa do výskumu,“ uviedol Sedlár.
Výsledky taktiež ukázali, že pozitívny vzťah k vede ako takej a záujem o ňu súviseli s vyššou dôverou v medicínskych odborníkov a nižšou vierou v konšpiračné teórie. Zaujímavým zistením boli dve súvislosti medzi porozumením vedeckej metóde a pohľadom na medicínskych výskumníkov. Ľudia, ktorí lepšie rozumeli vede, menej verili konšpiračným teóriám o výskumníkoch, čo súviselo s vyššou dôverou v nich. Na druhej strane sa však ukázalo, že lepšie porozumenie môže súvisieť aj s nižšou dôverou vo výskumníkov. Autori štúdie to vysvetľujú tým, že toto porozumenie so sebou prináša aj uvedomenie si prirodzených limitov vedy, čo môže byť zodpovedné za kritickejšie a menej dôverujúce hodnotenie medicínskych výskumníkov a ich postupov.
Sedlár preto upozorňuje, že na podporu účasti na medicínskom výskume je dôležité nielen budovať dôveru vo výskumníkov a oslabovať vieru v nepodložené konšpiračné teórie, ale aj citlivo posilňovať vedeckú gramotnosť. „V tomto smere je dôležité byť k ľuďom úprimný - veda má svoje limity a neistoty. Zároveň však musíme ľuďom vysvetľovať, že práve jej schopnosť neustále testovať svoje závery, spresňovať a rozvíjať poznatky na základe nových dôkazov robí z vedy najspoľahlivejší nástroj, aký máme na poznávanie sveta,“ uzavrel.
Štúdia publikovaná v časopise Public Understanding of Science skúmala faktory súvisiace s ochotou dospelých ľudí zúčastniť sa medicínskeho výskumu, či už formou darovania biologických materiálov, absolvovania medicínskych procedúr alebo poskytnutia zdravotných údajov. Najvýraznejším zistením bolo dominantné postavenie dôvery.
„Zo všetkých skúmaných faktorov súvisela dôvera v medicínskych výskumníkov s ochotou participovať na výskume najsilnejšie. Čiže ľudia, ktorí vnímali výskumníkov ako úprimných a otvorených a verili v ich záujem o dobro a bezpečnosť účastníkov, boli podstatne ochotnejší zapojiť sa do medicínskeho výskumu. Naopak, viera v konšpiračné teórie vykazovala opačný vzorec. Ľudia, ktorí verili, že medicínski výskumníci sa snažia poškodiť zdravie niektorých skupín ľudí alebo zatajujú dôležité informácie o výskume a liečbe chorôb, vykazovali nižšiu dôveru voči výskumníkom a zároveň nižšiu ochotu zapojiť sa do výskumu,“ uviedol Sedlár.
Výsledky taktiež ukázali, že pozitívny vzťah k vede ako takej a záujem o ňu súviseli s vyššou dôverou v medicínskych odborníkov a nižšou vierou v konšpiračné teórie. Zaujímavým zistením boli dve súvislosti medzi porozumením vedeckej metóde a pohľadom na medicínskych výskumníkov. Ľudia, ktorí lepšie rozumeli vede, menej verili konšpiračným teóriám o výskumníkoch, čo súviselo s vyššou dôverou v nich. Na druhej strane sa však ukázalo, že lepšie porozumenie môže súvisieť aj s nižšou dôverou vo výskumníkov. Autori štúdie to vysvetľujú tým, že toto porozumenie so sebou prináša aj uvedomenie si prirodzených limitov vedy, čo môže byť zodpovedné za kritickejšie a menej dôverujúce hodnotenie medicínskych výskumníkov a ich postupov.
Sedlár preto upozorňuje, že na podporu účasti na medicínskom výskume je dôležité nielen budovať dôveru vo výskumníkov a oslabovať vieru v nepodložené konšpiračné teórie, ale aj citlivo posilňovať vedeckú gramotnosť. „V tomto smere je dôležité byť k ľuďom úprimný - veda má svoje limity a neistoty. Zároveň však musíme ľuďom vysvetľovať, že práve jej schopnosť neustále testovať svoje závery, spresňovať a rozvíjať poznatky na základe nových dôkazov robí z vedy najspoľahlivejší nástroj, aký máme na poznávanie sveta,“ uzavrel.
