FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Na otázku Do akej miery existujú politické konflikty v rámci vašej najužšej rodiny? odpovedalo 56,2 percenta ľudí, že nemá v rodine žiadne politické konflikty.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) - Politika nie je výrazným zdrojom konfliktov v rodinách na Slovensku. Podobne vidieť prevahu pozitívnych hodnotení zavádzania digitálnych technológií do spoločnosti. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Dominancia a podoby moci (DOPM) 2025. Výsledky nepotvrdili viaceré bežne prezentované názory o takej politickej polarizácii slovenskej spoločnosti, ktorá by zásadne zasahovala do sféry rodinného života, či názory o výrazných generačných rozdieloch v hodnotení zavádzania digitálnych služieb. TASR o ňom informovala Slovenská akadémia vied (SAV).
Na otázku „Do akej miery existujú politické konflikty v rámci vašej najužšej rodiny?“ odpovedalo 56,2 percenta ľudí, že nemá v rodine žiadne politické konflikty. Najviac, 63,7 percenta, to uviedli seniori vo veku 65 a viac rokov. „O častých hádkach o politike v rodinách hovorí len veľmi malá časť oslovených, najviac ľudia vo veku 24 až 35 rokov, u ktorých sa dá predpokladať, že vstupujú do aktívneho pracovného procesu a verejného života, teda aj najcitlivejšie vnímajú aj širšie spoločenské problémy,“ skonštatoval Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV.
Výskum sa zameral aj na bežnú skúsenosť s využívaním digitálnych technológií. Pri otázke o miere núteného zavádzania digitálnych technológií sa podľa Eleny Klátikovej z Ústavu politických vied SAV ukázalo, že najväčší počet respondentov z najmladšej vekovej skupiny nemá pocit, že by im boli digitálne technológie vnucované. „Pri vyjadrení pocitu, že sú im digitálne služby vnucované, je vidieť, že najmenší podiel je vyhranene negatívnych odpovedí, teda tých, ktorí majú silný pocit vnucovania digitálnych služieb. Tu je vidieť zároveň podobnosť najmladšej vekovej skupiny a dvoch najstarších vekových skupín,“ povedal Tížik.
Najčastejšou odpoveďou vo všetkých skupinách pri otázke týkajúcej sa dôvodov zavádzania digitálnych technológií bola možnosť, že ide o službu občanom na uľahčenie života a komunikácie s úradmi, priblížila Klátiková. Doplnila, že možnosť „je to snaha kontrolovať a ovládať správanie ľudí“ bola druhou najčastejšou odpoveďou. Tam sa podľa nej preukázala väčšia miera presvedčenia o tomto dôvode zavádzania digitálnych technológií v dvoch starších vekových skupinách respondentov, a to 55 až 64 rokov a 65 a viac rokov. „To môže svedčiť o zvýšenej nedôvere voči týmto technológiám v daných vekových skupinách,“ uviedla Klátiková.
Pri odpovedi, že digitálne technológie majú uľahčiť komunikáciu a prístup k službám, nie je podľa Tížika priama súvislosť s vekom. „No pri názore, že ide o snahu kontrolovať ľudí a ovládať ich je vidieť rast rozšírenosti tohto názoru s vekom, čo by sa dalo hypoteticky spojiť s nižšou dlhodobou skúsenosťou s využívaním takýchto služieb. Je však dôležité vidieť, že tento názor, vyjadrujúci nie veľkú dôveru v digitalizáciu, sa týka takmer tretiny opýtaných,“ povedal.
Výskum realizovala agentúra Focus od 1. do 9. decembra na vzorke 1050 dospelých ľudí. Išlo o dotazníkový výskum. Zber dát prebehol kombinovanou metódou online dotazníkmi a osobnými rozhovormi tvárou v tvár.
Na otázku „Do akej miery existujú politické konflikty v rámci vašej najužšej rodiny?“ odpovedalo 56,2 percenta ľudí, že nemá v rodine žiadne politické konflikty. Najviac, 63,7 percenta, to uviedli seniori vo veku 65 a viac rokov. „O častých hádkach o politike v rodinách hovorí len veľmi malá časť oslovených, najviac ľudia vo veku 24 až 35 rokov, u ktorých sa dá predpokladať, že vstupujú do aktívneho pracovného procesu a verejného života, teda aj najcitlivejšie vnímajú aj širšie spoločenské problémy,“ skonštatoval Miroslav Tížik zo Sociologického ústavu SAV.
Výskum sa zameral aj na bežnú skúsenosť s využívaním digitálnych technológií. Pri otázke o miere núteného zavádzania digitálnych technológií sa podľa Eleny Klátikovej z Ústavu politických vied SAV ukázalo, že najväčší počet respondentov z najmladšej vekovej skupiny nemá pocit, že by im boli digitálne technológie vnucované. „Pri vyjadrení pocitu, že sú im digitálne služby vnucované, je vidieť, že najmenší podiel je vyhranene negatívnych odpovedí, teda tých, ktorí majú silný pocit vnucovania digitálnych služieb. Tu je vidieť zároveň podobnosť najmladšej vekovej skupiny a dvoch najstarších vekových skupín,“ povedal Tížik.
Najčastejšou odpoveďou vo všetkých skupinách pri otázke týkajúcej sa dôvodov zavádzania digitálnych technológií bola možnosť, že ide o službu občanom na uľahčenie života a komunikácie s úradmi, priblížila Klátiková. Doplnila, že možnosť „je to snaha kontrolovať a ovládať správanie ľudí“ bola druhou najčastejšou odpoveďou. Tam sa podľa nej preukázala väčšia miera presvedčenia o tomto dôvode zavádzania digitálnych technológií v dvoch starších vekových skupinách respondentov, a to 55 až 64 rokov a 65 a viac rokov. „To môže svedčiť o zvýšenej nedôvere voči týmto technológiám v daných vekových skupinách,“ uviedla Klátiková.
Pri odpovedi, že digitálne technológie majú uľahčiť komunikáciu a prístup k službám, nie je podľa Tížika priama súvislosť s vekom. „No pri názore, že ide o snahu kontrolovať ľudí a ovládať ich je vidieť rast rozšírenosti tohto názoru s vekom, čo by sa dalo hypoteticky spojiť s nižšou dlhodobou skúsenosťou s využívaním takýchto služieb. Je však dôležité vidieť, že tento názor, vyjadrujúci nie veľkú dôveru v digitalizáciu, sa týka takmer tretiny opýtaných,“ povedal.
Výskum realizovala agentúra Focus od 1. do 9. decembra na vzorke 1050 dospelých ľudí. Išlo o dotazníkový výskum. Zber dát prebehol kombinovanou metódou online dotazníkmi a osobnými rozhovormi tvárou v tvár.
