Bratislava 30. júla (TASR) - Tento rok dosiahol Dunaj zatiaľ svoj historický minimálny prietok v pondelok (27. júla). Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol okolo 725 metrov kubických za sekundu, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok 678 metrov kubických za sekundu. Pre TASR to uviedol hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

„Minimálne prietoky Dunaja v Bratislave sa vyskytujú zvyčajne v zimnom období, v mesiacoch november až február. Máj, jún a júl by mali byť najvodnejšie mesiace, vtedy dochádza k topeniu snehu v Alpách. Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol,“ upozornila Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV. Spôsobené je to podľa nej tým, že v dôsledku rastu teploty vzduchu dochádza aj k skoršiemu topeniu snehu.

Vedci majú v súčasnosti neprerušený rad prietokov Dunaja od roku 1876. Tvrdia, že dlhodobý prietok Dunaja kolíše okolo 2050 metrov kubických za sekundu. Najnižší priemerný denný prietok Dunaja bol zaznamenaný 6. januára 1909, a to 580 metrov kubických za sekundu, najvyšší v septembri 1899 10.810 metrov kubických za sekundu.

Foto: TASR - Henrich Mišovič

Pekárová tvrdí, že aj keď dochádza k zmene mesačného režimu prietokov Dunaja, priemerné ročné prietoky v Bratislave sú zatiaľ z dlhodobého hľadiska stabilné. V posledných 30 rokoch prietoky klesajú. „Podobná situácia v priebehu desaťročných prietokov za posledné tridsaťročie 1986 až 2025 sa vyskytla i v období 1906 až 1935,“ priblížila. Všetko bude podľa vedkyne závisieť od množstva zrážok, ktoré spadnú na povodie Dunaja. „Môžeme sa poučiť z histórie. Ak sa situácia z desaťročia 1936 až 1945 zopakuje, môžeme očakávať opäť vodnejšie obdobie a vyššie prietoky,“ poznamenala.

Hydrológovia z Ústavu hydrológie SAV sa v súčasnosti venujú otázkam výskytu sucha na Slovensku vo viacerých projektoch. Jedným z nich je medzinárodný projekt Nízke prietoky a hydrologické sucho v povodí Dunaja, ktorý koordinuje pod hlavičkou Medzinárodného hydrologického programu UNESCO Český hydrometeorologický ústav v Brne, uviedol Bednár.

V rámci riešenia projektu vytvorili databázu denných prietokov Dunaja z 20 staníc po dĺžke Dunaja od Nemecka až po ústie Dunaja a z vyše 50 staníc z prítokov Dunaja. S pravidelnými pozorovaniami výšky hladiny Dunaja v Bratislave sa začalo už v roku 1823. „Výška hladiny sa však nedá hodnotiť z hydrologického hľadiska, lebo dochádza k častým zmenám koryta - raz sa zanáša, inokedy prehlbuje. Preto musíme pracovať s prietokmi - množstvom vody v metroch kubických, ktoré pretečie profilom stanice za jednu sekundu,“ vysvetlila Pekárová.