Bratislava 9. novembra (TASR) - Slovenskí lekári sa pri svojej práci často stretávajú s nespolupracujúcimi či agresívnymi pacientmi. Negatívne emócie u nich vyvoláva aj vysoké pracovné zaťaženie, nadmerná byrokracia či nedostatky v systéme zdravotníctva. Vyplýva to z výskumu vedcov Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, ktorí sa zamerali na pracovný stres lekárov a spôsoby jeho zvládania. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár.

Podľa štúdie publikovanej v časopise Journal of Health Psychology sú najvýznamnejším spúšťačom negatívnych emócií rôzne formy nespolupráce pacientov. „Viacerí lekári zúčastnení v našej vedeckej štúdii sa vyjadrili, že od pandémie COVID-19 mnohí pacienti stratili zábrany a sú náchylní byť verbálne, ba v niektorých prípadoch dokonca až fyzicky agresívni,“ uviedol prvý autor štúdie Branislav Uhrecký zo SAV.

Kým lekári pracujúci v zariadeniach s ústavnou starostlivosťou za zdroj stresu označovali najmä vysoké pracovné tempo a dlhé služby, ambulantní lekári upozorňovali predovšetkým na byrokraciu, množstvo dokumentácie a spôsob ohodnotenia zdravotných výkonov poisťovňami. Ten ich podľa výskumníkov tlačí do prijímania veľkého počtu pacientov, čím sa skracuje čas, ktorý môžu venovať jednotlivým pacientom. „Doktori tak často hľadajú kompromis medzi tým, aby vykonávali medicínu podľa svojho najlepšieho svedomia a zároveň boli adekvátne finančne ohodnotení za svoju prácu,“ doplnil Uhrecký. Frustráciu u nich podľa neho vyvoláva aj systém postgraduálneho vzdelávania a nedostatok medicínskych štandardov, ktoré by im poskytovali aj právnu ochranu.

Vedci skúmali aj stratégie, ktorými lekári zvládajú negatívne emócie. Patrí medzi ne napríklad schopnosť vnímať medicínske pochybenia ako príležitosť na odborný rast či prijatie situácií, v ktorých už možnosti súčasnej medicíny nedokážu pacientovi pomôcť. Dôležitou podskupinou kognitívnych stratégií regulácie emócií sú stratégie postavené na mechanizme psychologickej vzdialenosti. „Tieto stratégie akoby vnášali plexisklo medzi človeka a situáciu, v ktorej sa nachádza. Stáva sa menej zainteresovaným a je schopný byť pozorovateľom situácie namiesto toho, aby bol jej impulzívnym aktérom,“ vysvetlil Uhrecký. Prílišný profesionálny odstup však môže viesť k tomu, že pacienti budú lekárov vnímať ako chladných či neprístupných. Preto si mnohí lekári uvedomujú, že ich profesia je o hľadaní ideálneho balansu medzi empatiou a odstupom.