Quantcast
< sekcia Slovensko

ŠTÚDIA: Osoby, ktoré sa cítia byť ohrozené, dokážu viac

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Výsledky výskumu poukázali na to, že najviac prosociálne sa správali otvorenejší ľudia, tí, ktorí sú zameraní na budúcnosť a altruisti pociťujúci silné väzby so spoločnosťou.

Bratislava 8. apríla (TASR) - Ľudia, ktorí sa cítia ohrození, dokážu viac. Napriek riziku sa môžu správať prosociálne a pomáhať ostatným. V najnovšej štúdii publikovanej v časopise Current Psychology popisujú experimentálne psychologičky zo Slovenskej akadémie vied (SAV) emócie a hodnoty, ktoré počas pandémie motivujú ľudí k prosociálnemu a obetavému správaniu. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV sa vo svojom výskume zamerali práve na prosociálne sa správajúcu skupinu ľudí. Zaujímalo ich, do akej miery toto správanie ovplyvňovali ich osobnostné črty, emočné faktory a hodnotové nastavenie. "Aby sme získali komplexnejší obraz o prosociálnom správaní počas pandémie, skúmali sme správanie, ktoré bolo nad rámec bežného dodržiavania opatrení. Do výskumu sme zahrnuli napríklad poskytovanie emocionálnej podpory, obmedzovanie nadmerných nákupov pri ťažko dostupnom tovare, alebo obmedzovanie sociálneho života, čiže dobrovoľné správanie, ktoré hoci obmedzuje slobodu jednotlivca, môže prispieť k blahu druhých," vysvetlila spoluautorka štúdie Magdalena Adamus.

Výsledky výskumu poukázali na to, že najviac prosociálne sa správali otvorenejší ľudia, tí, ktorí sú zameraní na budúcnosť a altruisti pociťujúci silné väzby so spoločnosťou. "K prosociálnemu správaniu ľudí prispievalo aj uprednostňovanie blaha iných ľudí pred vlastným a obetovanie vlastného pohodlia pre dobro skupiny, s ktorou jednotlivec cítil silnú emočnú väzbu. Naopak, viaceré výskumy zistili, že ľudia, ktorých lákajú autoritárske ideológie a hodnoty a nepovažujú sa za liberálne orientovaných, podstatne menej často cítili potrebu starať sa o ľudí vo svojom okolí," spresnila experimentálna psychologička.

Rozsah prosociálneho správania ľudí počas pandémie závisel do veľkej miery od toho, či vnímali hrozbu, ktorú ochorenie COVID-19 predstavuje ako vážnu, a od toho, či považovali blaho iných ľudí za rovnocenné so svojím vlastným. Dôležitosť zistení psychologičiek zo SAV spočíva v tom, že tzv. vertikálny kolektivizmus má značný potenciál nielen zvyšovať dodržiavanie opatrení, ale aj podporiť všeobecnejšie prosociálne správanie.