Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Náročné podmienky sa premietajú aj do stresu. V skupine s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo 47 percent učiteľov vysoký pracovný stres a 39 percent negatívny vplyv práce na duševné zdravie.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Takmer polovica učiteľov v triedach, kde väčšinu tvoria žiaci z marginalizovaných rómskych komunít (MRK), zažíva vysoký pracovný stres. Výrazne ich zaťažuje slabá spolupráca školy a rodiny, nedostatočná dochádzka, záškoláctvo či chýbajúca domáca príprava žiakov. Napriek vyšším pracovným nárokom však títo učitelia nevykazujú automaticky horšiu celkovú pracovnú pohodu (well-being) ani vyššiu mieru vyhorenia. Ukázal to výskum Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SVÚ CSPV SAV). TASR o tom pri príležitosti pondelkového Svetového dňa učiteľov informoval hovorca SAV Jozef Bednár.
Vedecký kolektív SAV v rámci projektu Well-being učiteľov MRK skúmal pracovné podmienky a well-being 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja a doplnil ho 30 rozhovormi s učiteľmi. Osobitnú pozornosť venovali 172 učiteľom, ktorí vyučujú v triedach, kde žiaci z MRK tvoria viac ako polovicu žiakov. Z výsledkov vyplýva, že vyšší podiel žiakov z MRK automaticky neznamená horší celkový well-being učiteľa ani rastúcu mieru vyhorenia. Rozdiely sa ukazujú najmä v tom, aké situácie musí učiteľ počas pracovného dňa riešiť.
„Od učiteľov v takomto prostredí sa často očakáva, že popri vyučovaní budú zastávať aj úlohy sociálneho pracovníka či sprostredkovateľa medzi školou, rodinou a komunitou. Takéto rozširovanie ich roly zvyšuje pracovnú aj psychickú záťaž,“ vysvetlila spoluriešiteľka výskumu Mária Ďurkovská z SVÚ CSPV SAV. V triedach s väčšinou žiakov z MRK označilo 73 percent učiteľov za výrazný zdroj záťaže slabú spoluprácu školy a rodiny, 67 percent učiteľov výrazne zaťažuje nedostatočná dochádzka, záškoláctvo a chýbajúca domáca príprava, 49 percent jazyková nepripravenosť žiakov a 58 percent hygienické podmienky. „V triedach s najnižším podielom žiakov z MRK boli všetky tieto hodnoty podstatne nižšie. Nejde teda jednoducho o viac práce, ale o širšie spektrum situácií, ktoré vstupujú do práce učiteľa popri samotnom vyučovaní,“ spresnila Ďurkovská.
Náročné podmienky sa premietajú aj do stresu. V skupine s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo 47 percent učiteľov vysoký pracovný stres a 39 percent negatívny vplyv práce na duševné zdravie.
Vedecký kolektív tiež upozorňuje na to, že spolu so záťažou učiteľov sa pracovné zdroje nezvyšujú. „Podpora kolegov, vedenia školy a hodnotový súlad zostávajú medzi skupinami približne na rovnakej úrovni. Učitelia v náročnejších podmienkach čelia vyšším požiadavkám, nemajú však zároveň k dispozícii výrazne viac pracovných zdrojov, ktoré by túto zvýšenú záťaž pomáhali vyvažovať. A práve ľudia sú to, čo učitelia pomenúvajú veľmi konkrétne,“ spresnil poluriešiteľ výskumného projektu Michal Kentoš zo SVÚ CSPV SAV. Dodal, že 38 percent učiteľov v triedach s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo, že by im výrazne pomohla prítomnosť rómskeho asistenta.
Učitelia jasne pomenúvajú potrebu lepšej prípravy detí na vstup do školy. Medzi učiteľmi v triedach s vysokým podielom žiakov z MRK 69 percent spája znovuotvorenie nultých ročníkov s vyššou pracovnou spokojnosťou a 64 percent s nižším stresom.
Vedecký kolektív SAV v rámci projektu Well-being učiteľov MRK skúmal pracovné podmienky a well-being 630 učiteľov základných škôl z Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja a doplnil ho 30 rozhovormi s učiteľmi. Osobitnú pozornosť venovali 172 učiteľom, ktorí vyučujú v triedach, kde žiaci z MRK tvoria viac ako polovicu žiakov. Z výsledkov vyplýva, že vyšší podiel žiakov z MRK automaticky neznamená horší celkový well-being učiteľa ani rastúcu mieru vyhorenia. Rozdiely sa ukazujú najmä v tom, aké situácie musí učiteľ počas pracovného dňa riešiť.
„Od učiteľov v takomto prostredí sa často očakáva, že popri vyučovaní budú zastávať aj úlohy sociálneho pracovníka či sprostredkovateľa medzi školou, rodinou a komunitou. Takéto rozširovanie ich roly zvyšuje pracovnú aj psychickú záťaž,“ vysvetlila spoluriešiteľka výskumu Mária Ďurkovská z SVÚ CSPV SAV. V triedach s väčšinou žiakov z MRK označilo 73 percent učiteľov za výrazný zdroj záťaže slabú spoluprácu školy a rodiny, 67 percent učiteľov výrazne zaťažuje nedostatočná dochádzka, záškoláctvo a chýbajúca domáca príprava, 49 percent jazyková nepripravenosť žiakov a 58 percent hygienické podmienky. „V triedach s najnižším podielom žiakov z MRK boli všetky tieto hodnoty podstatne nižšie. Nejde teda jednoducho o viac práce, ale o širšie spektrum situácií, ktoré vstupujú do práce učiteľa popri samotnom vyučovaní,“ spresnila Ďurkovská.
Náročné podmienky sa premietajú aj do stresu. V skupine s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo 47 percent učiteľov vysoký pracovný stres a 39 percent negatívny vplyv práce na duševné zdravie.
Vedecký kolektív tiež upozorňuje na to, že spolu so záťažou učiteľov sa pracovné zdroje nezvyšujú. „Podpora kolegov, vedenia školy a hodnotový súlad zostávajú medzi skupinami približne na rovnakej úrovni. Učitelia v náročnejších podmienkach čelia vyšším požiadavkám, nemajú však zároveň k dispozícii výrazne viac pracovných zdrojov, ktoré by túto zvýšenú záťaž pomáhali vyvažovať. A práve ľudia sú to, čo učitelia pomenúvajú veľmi konkrétne,“ spresnil poluriešiteľ výskumného projektu Michal Kentoš zo SVÚ CSPV SAV. Dodal, že 38 percent učiteľov v triedach s viac ako polovicou žiakov z MRK uviedlo, že by im výrazne pomohla prítomnosť rómskeho asistenta.
Učitelia jasne pomenúvajú potrebu lepšej prípravy detí na vstup do školy. Medzi učiteľmi v triedach s vysokým podielom žiakov z MRK 69 percent spája znovuotvorenie nultých ročníkov s vyššou pracovnou spokojnosťou a 64 percent s nižším stresom.
