Bratislava 1. apríla (TASR) - Zámery zapojiť sa do násilného extrémistického konania sú poháňané dvoma odlišnými psychologickými motiváciami. Prvou je defenzívny extrémizmus, ktorého cieľom je chrániť svoju členskú skupinu pred vnímanými hrozbami. Druhou je ofenzívny extrémizmus, ktorý smeruje k nadvláde svojej skupiny a rozširovaniu jej vplyvu. Vyplýva to výsledkov nového výskumu publikovaného v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS). TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

Výskum viedol Jonas R. Kunst z univerzity v Osle spolu s medzinárodným tímom viac ako sto výskumníkov, medzi ktorými boli aj Barbara Lášticová a Xenia Daniela Poslon z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie (ÚVSK) SAV. Štúdia analyzovala dáta od 18.128 respondentov z 58 krajín celého sveta.

Výsledky ukazujú, že zámery zapojiť sa do defenzívneho extrémizmu sú konzistentne rozšírenejšie. Vyššiu mieru podpory než ofenzívne úmysly vykazovali v 56 z 58 skúmaných krajín. Naznačuje to, že násilie vnímané ako obranné je morálne prijateľnejšie ako útočne motivované násilie. „Toto zistenie je obzvlášť dôležité v súčasnom období, ktoré je poznačené viacerými konfliktmi a rastúcou spoločenskou polarizáciou. Ukazuje, že násilie prezentované ako obrana môže byť pre ľudí ľahšie prijateľné, čo zároveň vytvára priestor pre jeho legitimizáciu v politickom diskurze,“ uviedla Lášticová. Rámcovanie násilia ako ochrany vlastnej skupiny môže byť podľa nej silným nástrojom na získavanie podpory verejnosti.

Štúdia zároveň ukázala, že tieto dve formy extrémizmu oslovujú odlišné typy ľudí. Ľudia s vyššou mierou narcizmu a silnou tendenciou manipulovať druhých vykazovali výraznejší sklon k defenzívnemu extrémizmu. „Takíto ľudia môžu strategicky legitimizovať násilie tým, že ho prezentujú ako obranné,“ tvrdí SAV.

Naopak, ľudia so silnou túžbou po dominancii svojej skupiny a vyššou mierou náboženského fundamentalizmu prejavovali podľa akadémie tendenciu k ofenzívnemu extrémizmu. „Psychopatia pozitívne súvisela s oboma typmi násilných úmyslov,“ uviedli odborníci. Poukázali aj na zistenie, že liberálna politická identifikácia súvisela s vyššími ofenzívnymi, no nižšími defenzívnymi úmyslami, čo môže odrážať väčšiu ochotu narúšať aktuálny status quo.

SAV za kľúčové považuje, že rozlíšenie medzi týmito dvoma typmi motivácií ku kolektívnemu násiliu sa premieta aj do reálneho fungovania spoločností. Respondenti z krajín s vyššími hodnotami v Globálnom indexe terorizmu a nižšími hodnotami demokracie a ľudského rozvoja vykazovali vyššiu mieru ofenzívnych násilných úmyslov. „Veľké medzinárodné štúdie tohto typu sú mimoriadne dôležité, pretože nám umožňujú zachytiť všeobecné vzorce naprieč rôznymi spoločnosťami a kultúrnymi kontextmi. Práve rozsah vzorky a porovnateľnosť dát zvyšujú spoľahlivosť zistení a umožňujú ich zmysluplnú generalizáciu,“ poznamenala Poslon. 

Tieto zistenia majú podľa vedcov dôsledky pre programy zamerané na prevenciu násilného extrémizmu. Keďže ofenzívne a defenzívne úmysly fungujú prostredníctvom odlišných psychologických mechanizmov, autori štúdie zdôrazňujú, že efektívne intervencie musia byť prispôsobené konkrétnym motiváciám, ktoré vedú jednotlivcov buď k obrannému násiliu, alebo k násiliu motivovanému snahou o dominanciu. „Ak sa násilie čoraz častejšie prezentuje ako legitímna obrana, môže dochádzať k jeho postupnej normalizácii v spoločenskom diskurze, čo má potenciálne dlhodobé dôsledky pre demokraciu,“ doplnila Lášticová.

Štúdia bola financovaná Národným vedeckým centrom v Poľsku. Na Slovensku bola podporená grantmi riešenými na ÚVSK SAV.