Bratislava 14. marca (TASR) - Slovenskí vedci skúmajú, ktoré populácie smreka dokážu lepšie odolávať suchu, vysokým teplotám či napadnutiu lykožrútom. TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

„Klimatická zmena výrazne mení podmienky v slovenských lesoch. Jednou z najohrozenejších drevín je smrek obyčajný, ktorý v minulosti tvoril rozsiahle monokultúry najmä v nižších polohách,“ vysvetlila SAV.

Výskum sa podľa vedcov opiera o tzv. provenienčné pokusy, čiže experimenty, v ktorých vedci porovnávajú rôzne populácie tej istej dreviny pochádzajúce z rôznych geografických oblastí. Cieľom je zistiť, ktoré z nich sú najodolnejšie voči meniacim sa klimatickým podmienkam. „Neznamená to, že by sme mali smrek z našich lesov úplne odstrániť. Skôr hľadáme populácie, ktoré majú prirodzenú schopnosť lepšie sa prispôsobiť teplu a suchu, a musí sa, samozrejme, zmeniť aj druhová a veková kompozícia týchto porastov,“ uviedla Gabriela Jamnická z Ústavu ekológie lesa SAV.

Smrek sa v minulosti vysádzal aj do oblastí, kde preň neboli ideálne podmienky. V nižších nadmorských výškach dnes čelí kombinácii stresových faktorov, a to dlhodobému suchu, vysokým teplotám a premnoženiu lykožrúta, tvrdia odborníci. Príkladom sú kalamity v oblastiach stredného Slovenska, napríklad v okolí Čierneho Balogu. Vedci preto skúmajú, ako jednotlivé populácie smreka reagujú na stresové podmienky. Sledujú najmä fyziologické procesy v rastlinách, napríklad fotosyntézu či produkciu látok, ktoré môžu ovplyvňovať odolnosť stromov voči škodcom.

„Ukazuje sa, že niektoré populácie smreka, najmä z okrajových častí jeho prirodzeného rozšírenia alebo z vysokých nadmorských výšok, dokážu lepšie reagovať na stres spôsobený teplom alebo nedostatkom vody,“ povedala Jamnická.

Výsledky experimentov môžu pomôcť lesníkom pri adaptácii lesného hospodárstva na klimatickú zmenu. Na základe výskumu je možné odporučiť, z ktorých oblastí by mal pochádzať reprodukčný materiál stromov vysádzaných v jednotlivých regiónoch. „Cieľom totiž nie je úplne nahradiť túto drevinu na Slovensku, ale vysádzať odolnejšie populácie spolu v kombináciách s inými drevinami,“ skonštatovala SAV.

Doplnila, že výskum adaptívneho potenciálu lesných drevín patrí medzi dôležité témy súčasnej lesníckej vedy. Analýza genetickej a fyziologickej variability populácií môže pomôcť pri výbere vhodných zdrojov drevín a pri navrhovaní opatrení, ktoré prispejú k stabilite lesných ekosystémov v meniacich sa klimatických podmienkach.