Bratislava 20. júna (TASR) - Slovenskí vedci vyvinuli inteligentné materiály pre čistejšiu vodu. Na ich vývoji pracovali uplynulé dva roky v rámci projektu Aquasys, ktorý je financovaný z plánu obnovy. V priebehu leta sa projekt finalizuje. Výsledky smerujú k okamžite použiteľným riešeniam v priemysle, pri odstraňovaní nebezpečných farmaceutických látok z odpadových vôd či pri monitorovaní životného prostredia v zaťažených oblastiach. TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

Priemysel a poľnohospodárstvo dlhodobo zaťažujú vodné zdroje SR širokým spektrom kontaminantov. Cieľom dvojročného úsilia výskumníkov bolo prepojiť tri prístupy do jedného funkčného systému, a to zachytávanie znečisťujúcich látok, ich následný rozklad a okamžitú detekciu. „Ambíciou projektu je vyvíjať inteligentné materiály, ktoré spájajú viac funkcií v jednom systéme. Pracujeme na adsorbentoch, katalyzátoroch a senzoroch schopných reagovať na rôzne typy kontaminantov a zároveň použiteľných pri reálnych vzorkách vody,“ vysvetlila koordinátorka projektu Inna Melnyk z Ústavu geotechniky SAV.

Adsorbenty slúžia podľa vedkyne ako zachytávače, pričom naviazané nečistoty nemusia vždy skončiť ako odpad. „Prišli sme s myšlienkou, že zachytené kontaminanty môžu zmeniť povrchové vlastnosti materiálu tak, že sa dá ďalej použiť napríklad ako senzor pri detekcii antibiotík. Tieto fotoluminiscenčné vrstvy slúžia ako včasný varovný systém, ktorý dokáže monitorovať kvalitu vody v reálnom čase a okamžite identifikovať prítomnosť rizikových látok,“ priblížila.

Ďalšou zložkou sú nanofotokatalyzátory, teda rozkladače na báze oxidov, ktoré podľa Melnyk dokážu pod vplyvom svetla rozložiť aj tie najodolnejšie mikroskopické hrozby, akými sú zvyškové koncentrácie antibiotík vo vode. „Fotokatalyzátory sa pritom môžu vyvíjať ako samostatné materiály alebo v kombinácii s adsorbentmi, čím sa v jednom systéme prepája zachytávanie a rozklad kontaminantov,“ doplnila.

Účinnosť nových postupov overovali vedci priamo na reálnych vzorkách kontaminovanej vody. Výsledkom sú energeticky menej náročné environmentálne technológie, ktoré môžu zefektívniť čistenie pitnej, priemyselnej aj komunálnej odpadovej vody, tvrdí SAV. „Originalita slovenského výskumu spočíva v cielenej úprave povrchu materiálov na báze oxidu kremičitého. Zjednodušene povedané, vedci dokážu na povrchu materiálu vytvoriť aktívne centrá, ktoré fungujú ako malé pasce na konkrétne znečisťujúce látky - či už ide o ťažké kovy, pesticídy, pozostatky liečiv alebo iné škodlivé zlúčeniny,“ vysvetlil hovorca.

Tvrdí, že projekt priamo podporuje európske priority v oblasti bezpečného využívania vodných zdrojov a prispieva k zelenej transformácii priemyslu.