Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Výskum s viac ako 900 účastníkmi skúmal vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) - Konšpiračné teórie zvyšujú pocit ohrozenia, naznačuje nový longitudinálny výskum Slovenskej akadémie vied (SAV). Ukazuje, že nielen pocity ohrozenia môžu zvyšovať náchylnosť veriť konšpiračným teóriám, ale platí to aj opačne - konšpiračné teórie môžu samy prispievať k tomu, že ľudia vnímajú svoj život ako čoraz neistejší. TASR o tom informoval hovorca SAV Jozef Bednár. Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise British Journal of Social Psychology.
Výskum s viac ako 900 účastníkmi skúmal vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie. Využitá bola longitudinálna metóda - zber dát s tými istými účastníkmi prebehol trikrát v rokoch 2021 až 2023. Spomenutý prístup tak umožňuje sledovať nielen vzájomné vzťahy medzi premennými, ale aj to, ako sa menia v čase.
„Najzaujímavejším zistením našej štúdie je, že pocit neistoty, teda subjektívny pocit, že naše životy sú nestabilné a ohrozené, sa môže objaviť až po tom, čo začneme veriť konšpiračným teóriám. Konšpiračné teórie totiž nie sú len nepodložené presvedčenia, ale spôsob interpretácie reality. Učia nás vidieť svet ako miesto plné skrytých manipulácií, nepriateľských elít a zlomyseľných úmyslov,“ konštatuje spoluautorka štúdie Lena Adamus.
V takomto obraze sveta nie je podľa výskumu nič náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak niekto verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, je veľmi ťažké zostať pokojný ohľadom vlastnej ekonomickej či osobnej budúcnosti. Konšpiračné teórie pritom nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky, ale stačí, že zhoršia ich interpretáciu.
Významnú úlohu zohráva podľa výsledkov výskumu aj dôvera v inštitúcie. Tie ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je mimoriadne silný, stabilný v čase a obojsmerný. Nedôvera v inštitúcie môže posilňovať konšpiračné presvedčenia a tie následne ešte viac podkopávať dôveru v inštitúcie. V praxi to znamená, že sa môže vytvoriť začarovaný kruh - čím menej dôverujeme inštitúciám, tým ľahšie prijímame konšpiračné teórie a čím viac im veríme, tým viac máme pocit, že inštitúciám nemožno veriť.
Výsledky naznačujú aj širšie spoločenské dôsledky. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a oslabujú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie. Nie je teda potrebné zničiť ekonomického či politického rivala, stačí podkopať dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna. Konšpiračné teórie tak nie sú len príznakom kríz, ale môžu sa stať aj ich príčinou.
Výskum s viac ako 900 účastníkmi skúmal vzťahy medzi dôverou v inštitúcie, pocitmi finančnej (ne)istoty a vierou v konšpiračné teórie. Využitá bola longitudinálna metóda - zber dát s tými istými účastníkmi prebehol trikrát v rokoch 2021 až 2023. Spomenutý prístup tak umožňuje sledovať nielen vzájomné vzťahy medzi premennými, ale aj to, ako sa menia v čase.
„Najzaujímavejším zistením našej štúdie je, že pocit neistoty, teda subjektívny pocit, že naše životy sú nestabilné a ohrozené, sa môže objaviť až po tom, čo začneme veriť konšpiračným teóriám. Konšpiračné teórie totiž nie sú len nepodložené presvedčenia, ale spôsob interpretácie reality. Učia nás vidieť svet ako miesto plné skrytých manipulácií, nepriateľských elít a zlomyseľných úmyslov,“ konštatuje spoluautorka štúdie Lena Adamus.
V takomto obraze sveta nie je podľa výskumu nič náhodné a žiadna kríza nie je neutrálna. Ak niekto verí, že verejné inštitúcie klamú, experti sú skorumpovaní a politické rozhodnutia slúžia tajným záujmom, je veľmi ťažké zostať pokojný ohľadom vlastnej ekonomickej či osobnej budúcnosti. Konšpiračné teórie pritom nemusia zhoršovať objektívne životné podmienky, ale stačí, že zhoršia ich interpretáciu.
Významnú úlohu zohráva podľa výsledkov výskumu aj dôvera v inštitúcie. Tie ukazujú, že vzťah medzi nedôverou v inštitúcie a vierou v konšpiračné teórie je mimoriadne silný, stabilný v čase a obojsmerný. Nedôvera v inštitúcie môže posilňovať konšpiračné presvedčenia a tie následne ešte viac podkopávať dôveru v inštitúcie. V praxi to znamená, že sa môže vytvoriť začarovaný kruh - čím menej dôverujeme inštitúciám, tým ľahšie prijímame konšpiračné teórie a čím viac im veríme, tým viac máme pocit, že inštitúciám nemožno veriť.
Výsledky naznačujú aj širšie spoločenské dôsledky. V prostredí, kde konšpiračné teórie prehlbujú pocit neistoty a oslabujú dôveru v inštitúcie, sa môžu stať účinným nástrojom politickej manipulácie. Nie je teda potrebné zničiť ekonomického či politického rivala, stačí podkopať dôveru občanov vo vlastnú krajinu a presvedčiť ich, že budúcnosť je nevyhnutne pochmúrna. Konšpiračné teórie tak nie sú len príznakom kríz, ale môžu sa stať aj ich príčinou.
