Bratislava 27. októbra (TASR) - Kríza spôsobená novým koronavírusom ukázala, že ľudia sú schopní kolektívnej akcie a opatrení. Ľudia tiež dokázali urobiť zmeny vo svojich životoch a prispôsobiť sa im. Toto všetko by sa malo preniesť do riešenia klimatickej zmeny. Zhodli sa na tom rečníci na utorkovej online diskusii, ktorú organizoval webový portál Euractiv Slovensko v spolupráci s bratislavskou kanceláriou Friedrich-Ebert-Stiftung.

Profesor žurnalistiky so špecializáciou na ekožurnalizmus Torsten Schäfer povedal, že ľudia sa boli počas pandémie schopní obmedziť tak individuálne, ako aj na úrovni spoločnosti. Nový koronavírus ľuďom ukázal aj spomalenie v životoch, čo je potrebné aj pri klimatickej zmene. "Boli sme schopní spomaliť a znovu objaviť prírodu a vieme debatovať o klíme," podotkol Schäfer. Klimatická kríza a pandémia nového koronavírusu majú podľa neho spoločný prienik.

Klimatická psychologička Eva Junge poukázala na to, že ľudia sú schopní sa naučiť robiť zmeny a prispôsobovať sa im. Problémom je, že hoci sa aktivisti, novinári či organizácie snažia komunikovať klimatickú zmenu a jej riešenia ako nádej, ľudia sa jej boja.

Slovenský europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) skonštatoval, že popri koronakríze vzniklo vnímanie, že na klimatickú zmenu sa zabudlo. Je to podľa neho spôsobené aj ľuďmi, ktorí túto tému potláčajú. Ako príklad Hojsík spomenul poľských europoslancov, ktorí presadzujú, aby sa Európsky parlament sústredil momentálne na pandémiu a nie na klimatickú krízu. "Klimatické zmeny sú v centre pozornosti a musíme koronavírus využiť, ale nie na samoúčel," poznamenal Hojsík.