< sekcia Slovensko

J. SCHENK: Podpísanie základnej zmluvy s Maďarskom nám zvýšilo prestíž

Na archívnej sn. z roku 2001 bývalý slovenský minister zahraničných vecí Juraj Schenk Foto: TASR/Ivan Majerský

TASR prináša rozhovor s bývalým ministrom zahraničných vecí Jurajom Schenkom.

Bratislava 19. marca (TASR) - Od podpísania Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou dnes ubehlo presne 20 rokov. V Paríži ju 19. marca 1995 podpísali v Matignonskom paláci premiéri Vladimír Mečiar a Gyula Horn. TASR pri tejto príležitosti prináša rozhovor s vtedajším ministrom zahraničných vecí Jurajom Schenkom.

V akom stave ste našli prípravu zmluvy, keď ste 13. decembra 1994 nastúpili na ministerstvo zahraničných vecí?

Vtedajšia verzia predstavovala dobre pripravený, čiastočne oboma stranami predrokovaný, ale "zamrazený" text. Zodpovedala všetkým pravidlám medzinárodného práva a plne reflektovala už platné, ako aj práve pripravované normy EÚ a Rady Európy. Súčasne však obsahovala päť – šesť otvorených bodov, pri ktorých ani jedna strana nehodlala opustiť svoje stanovisko.

Text zo slovenskej strany pripravoval tím skúsených a kvalifikovaných odborníkov. Nebol nijaký dôvod ho meniť. Neskôr som sa dozvedel, že to bolo veľkým prekvapením ako pre maďarskú stranu, tak aj pre vtedajšiu opozíciu. Prví sa spoliehali na to, že tým získajú komparatívnu výhodu v rokovaní s menej skúsenými partnermi, kým druhí neverili v kontinuitu zahraničnej politiky SR proklamovanú vo vládnom programe.

Ktoré boli najdôležitejšie požiadavky zo strany SR a MR, na ktorých trvali pri zakomponovaní do zmluvy?

Išlo o základnú zmluvu, ktorá mala rámcovo upravovať všetky základné vzťahy a oblasti. V tom bola zhoda, ale – ako som spomenul – ostalo otvorených niekoľko problémov, pri ktorých sa konsenzus nedosiahol. Týkalo sa to predovšetkým preambuly, kde maďarská strana trvala na tom, že história vzťahov medzi oboma národmi vykazuje pozitívne saldo, čo pre nás bolo neprijateľné. Trvali sme na tom, že takéto hodnotenia nepatria do medzinárodno-právneho dokumentu a treba ich ponechať historikom.

Ďalej to bola otázka hraníc, ale aj komplex zložitých problémov súvisiacich so životným prostredím a Dunajom v jasnej súvislosti s problematikou vodného diela Gabčíkovo–Nagymaros, no predovšetkým menšinová otázka. Tu obe strany dôsledne zotrvávali na svojich stanoviskách, lebo nehodlali riskovať akýkoľvek precedens, ktorý by druhá strana mohla využiť ako významnú výhodu. Neskôr sa to pri súdnom spore v Haagu o vodné dielo ukázalo ako veľmi dôležité.

V otázke postavenia menšín maďarská strana presadzovala koncepciu nadštandardných práv vrátane kolektívnych a etnickej autonómie. Slovenský prístup sa v tomto zakladal na sústave medzinárodno-právnych noriem založených na individuálnych ľudských a občianskych právach, ktorý bol prijatý v Európe a ktorý SR plne zakotvila do svojej legislatívy.

Existoval tlak zo strany európskych krajín na čo najrýchlejšie uzatvorenie zmluvy, zasahovali nejako do rokovaní?

Ak máme na mysli veľké očakávania a intenzívne úsilie povzbudiť obe strany ku kompromisu, tak možno hovoriť o diplomatickom tlaku. Iných foriem som nebol svedkom. Našim partnerom sa však nebolo čo čudovať - vtedy ešte prebiehala vojna v bývalej Juhoslávii, prežívali obavy z iných možných menšinových konfliktov v Európe, začínal sa komplikovaný proces integrácie do EÚ a NATO. Nebolo preto náhodné, že Francúzsko, ktoré vtedy predsedalo EÚ, vyšlo s návrhom Paktu stability, do ktorého premiér Edouard Balladur vkladal veľké aj osobné politické očakávania. To bola vhodná príležitosť na zavŕšenie slovensko-maďarských rokovaní, a preto sa zmluva podpísala v Paríži v predvečer konferencie o Pakte stability. Všeobecne sa to považovalo za významný prínos k tomuto paktu a zvýšilo to medzinárodnú prestíž SR natoľko, že na summite EÚ v júni 1995 v Cannnes, ktorým sa uzatváralo francúzske predsedníctvo, mohol premiér SR Vladimír Mečiar do rúk francúzskeho ministra zahraničných vecí Hervé de Charetta odovzdať našu oficiálnu prihlášku do EÚ. Význam podpísanej zmluvy sa potvrdil aj vo Washingtone, kam som na druhý deň po konferencii z Paríža cestoval na rokovania s ministrom zahraničných vecí Warrenom Christopherom.

Ako zmluva ovplyvnila posun vzájomných vzťahov?

Jednoznačne pozitívne. Zmluva významne prispela k utlmeniu vášní a napätí, ktoré vtedy panovali, a tým k stabilite a regulácii vzájomných vzťahov počas uplynulých 20 rokov. Umožnila riešenie vzájomných vzťahov rokovaním v zmiešaných komisiách a spoluprácu v mnohých oblastiach. Nik ju nevypovedal, hoci bola uzavretá len na obdobie desiatich rokov, a aj keď mnohé otázky ostávajú otvorené, dokazuje, že susedia musia spolupracovať a rozumne riešiť svoje vzťahy.