Bratislava 18. júna (TASR) - Vláda schválila Národný program prieskumu kritických nerastných surovín SR. Definuje 29 cieľov, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie poznatkov o ložiskách kritických nerastných surovín na Slovensku. Ciele budú realizované prostredníctvom akčných plánov, ktoré budú vydávané na päť rokov. Návrh programu predložilo na rokovanie vlády Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

„Európska únia (EÚ), ktorej je SR súčasťou, aktuálne čelí rastúcej potrebe zabezpečiť stabilné a nezávislé dodávky surovín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, priemysel a energetickú transformáciu. Vzhľadom na rastúcu geopolitickú nestabilitu a závislosť od dovozu surovín z tretích krajín je nevyhnutné vytvoriť systematický rámec pre ich vyhľadávanie, overovanie a potenciálne získavanie z domácich zdrojov,“ uviedol envirorezort.

Predložený program podľa MŽP reaguje na túto potrebu a predstavuje strategický dokument, ktorý určuje smerovanie Slovenska v oblasti geologického prieskumu kritických nerastných surovín. Postupnou realizáciou cieľov sa má vytvoriť komplexný súbor informácií so strategickým charakterom. Tento súbor bude mať zásadný význam pre rozhodovanie štátu v oblasti surovinovej politiky, hospodárskeho rozvoja a environmentálneho plánovania, tvrdí ministerstvo.

Koncept kritických surovín je v súlade s princípmi ochrany prírody, tvrdí rezort. Rovnako vytvára systematický rámec pre vyhľadávanie, overovanie a potenciálne získavanie surovín, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie, priemysel a energetickú transformáciu z domácich zdrojov. EÚ považuje za kritické suroviny napríklad bór, lítium, kobalt, meď, mangán, prírodný grafit, nikel, volfrám, vzácne zeminy, ale rovnako definuje aj strategické nerastné suroviny, kam patrí aj meď či nikel, priblížil rezort.

Plánuje tiež na rokovanie vlády predložiť prvý Akčný plán prieskumu kritických nerastných surovín na území SR na roky 2026 - 2030. Má obsahovať opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie stanovených cieľov v danom časovom horizonte. „Súčasťou akčného plánu budú aj informácie o gestorovi a spolupracujúcich subjektoch, termínoch realizácie, finančnom zabezpečení, ako aj očakávaných výstupoch,“ priblížil rezort.

Tento materiál nemá podľa MŽP priamy vplyv na rozpočet verejnej správy, no realizácia jeho cieľov prostredníctvom akčných plánov si vyžiada nemalé finančné náklady. „Všetky potenciálne vplyvy budú vyhodnotené v rámci vypracovaných akčných plánov. Jednotlivé opatrenia však budú financované do výšky disponibilných zdrojov dotknutých subjektov verejnej správy, a to tak, aby bol dodržaný celkový limit verejných výdavkov,“ skonštatovalo.

Kritické suroviny sú podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) nevyhnutné pre mnohé hospodárske odvetvia, ako elektromobilita, obnoviteľné zdroje či digitálne technológie, aj ekonomickú udržateľnosť spoločnosti. Práve v prípade ich výpadkov môže dôjsť k spomaleniu inovácií a rozvoja týchto odvetví na Slovensku. „Je nepochopiteľné, že predošlé vlády nepripravili žiadne nariadenie, ktoré by sa zaoberalo zabezpečením ekonomických záujmov štátu v oblasti využitia kritických či strategických nerastných surovín. Bez vlastného prieskumu, a teda poznania vlastných zdrojov bude Slovensko naďalej zaostávať a naďalej bude závislé od dovozu kľúčových surovín,“ skonštatoval Taraba.

Haldy či odkaliská sa môžu podľa geológov stať zdrojom kritických surovín a prispieť tak pri ich opätovnom spracovaní a využití k ekonomickému zhodnoteniu a ekologickejšej rekultivácii takto postihnutých oblastí. Slovensko podľa šéfa envirorezortu nepôjde cestou ďalšieho drancovania prírody a ohrozovania zdrojov podzemnej vody. „Prípadná ťažba kritických surovín nesmie na Slovensku vytvárať budúce environmentálne záťaže a degradovať životné prostredie,“ dodal Taraba.