Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Pred vstupom do vody preto odporučil ovlažiť si najprv končatiny, postupne trup aj hlavu.
Autor TASR
Bratislava 30. júla (TASR) - Horúčavy zvyšujú riziko utopenia sa. Upozornil na to Slovenský Červený kríž (SČK), poukazujúc na výskum vo Veľkej Británii, podľa ktorého sa počet úmrtí utopením zvyšuje o 7,2 percenta pri každom zvýšení teploty o jeden stupeň Celzia. Riziko je zároveň takmer päťnásobne vyššie v dňoch, keď teplota presiahne 25 stupňov, v porovnaní s dňami, keď je pod desať stupňov Celzia.
„Ak človek s prehriatym organizmom náhle skočí do studenej vody, telo zažíva teplotný šok a reaguje prudkým stresom, dýchanie sa zrýchli a stane sa plytkým, tepová frekvencia sa zvýši a zároveň dôjde k zúženiu ciev,“ priblížil SČK.
Takáto náhla reakcia môže vyústiť do straty vedomia, vážnych porúch srdcového rytmu alebo až do zástavy krvného obehu. „Ak sa v tom čase nachádzate vo vodnom prostredí a mimo dosahu pomoci, riziko utopenia je vysoké,“ upozornil SČK.
Pred vstupom do vody preto odporučil ovlažiť si najprv končatiny, postupne trup aj hlavu. Počas ochladzovania je potrebné dostatočne dlho zostať v bezpečí pri brehu. „Ak by vám prišlo nevoľno, viete sa posadiť na breh alebo vás dobre vidia ľudia v okolí. Ak chcete po ochladení plávať ďalej od brehu, majte pri sebe plaveckú bójku,“ spresnil SČK.
Zdravotní záchranári a policajti upozorňujú, že topenie je zväčša tiché a nenápadné. Topiaci sa človek zvyčajne nekričí o pomoc. Hladina sa za topiacim človekom uzavrie približne za 20 až 60 sekúnd. Medzi najčastejšie príčiny tragédií patrí precenenie vlastných plaveckých schopností, vstup do vody pod vplyvom alkoholu, náhle zdravotné komplikácie či teplotný šok po skoku do studenej vody. Odporúčajú preto kúpať sa len na vyhradených a ideálne strážených miestach. Deti pri vode netreba nechávať bez dozoru ani na krátky čas. Ľudia by nemali chodiť k vode sami a počas plávania by mali na seba navzájom dohliadať.
V prípade, že sa človek stane svedkom topenia, mal by okamžite privolať pomoc na tiesňovej linke 155 alebo 112 a do vody vstupovať len vtedy, ak tým neohrozí vlastný život. Ak je to možné, treba podať topiacemu sa vetvu, lano, pádlo alebo hodiť plávajúci predmet, ktorého sa môže zachytiť. Po vytiahnutí na breh je potrebné skontrolovať jeho vedomie a dýchanie. Ak osoba nedýcha alebo nedýcha normálne, treba začať stláčať hrudník.
Na Slovensku boli v uplynulých týždňoch a mesiacoch zaznamenané viaceré prípady utopených ľudí. Jedny z najtragickejších boli posledné júnové dni, keď krajinu sužovala vlna horúčav. Na Slovensku sa podľa polície ročne utopí približne 100 až 130 ľudí, väčšina týchto tragédií sa stáva počas troj- až štvormesačnej letnej sezóny. V letných mesiacoch tak počet obetí utopenia podľa preventívnych štatistík dosahuje 30 až 40 osôb mesačne, čo je približne 1,5- až dvojnásobok priemerného mesačného počtu obetí dopravných nehôd.
„Ak človek s prehriatym organizmom náhle skočí do studenej vody, telo zažíva teplotný šok a reaguje prudkým stresom, dýchanie sa zrýchli a stane sa plytkým, tepová frekvencia sa zvýši a zároveň dôjde k zúženiu ciev,“ priblížil SČK.
Takáto náhla reakcia môže vyústiť do straty vedomia, vážnych porúch srdcového rytmu alebo až do zástavy krvného obehu. „Ak sa v tom čase nachádzate vo vodnom prostredí a mimo dosahu pomoci, riziko utopenia je vysoké,“ upozornil SČK.
Pred vstupom do vody preto odporučil ovlažiť si najprv končatiny, postupne trup aj hlavu. Počas ochladzovania je potrebné dostatočne dlho zostať v bezpečí pri brehu. „Ak by vám prišlo nevoľno, viete sa posadiť na breh alebo vás dobre vidia ľudia v okolí. Ak chcete po ochladení plávať ďalej od brehu, majte pri sebe plaveckú bójku,“ spresnil SČK.
Zdravotní záchranári a policajti upozorňujú, že topenie je zväčša tiché a nenápadné. Topiaci sa človek zvyčajne nekričí o pomoc. Hladina sa za topiacim človekom uzavrie približne za 20 až 60 sekúnd. Medzi najčastejšie príčiny tragédií patrí precenenie vlastných plaveckých schopností, vstup do vody pod vplyvom alkoholu, náhle zdravotné komplikácie či teplotný šok po skoku do studenej vody. Odporúčajú preto kúpať sa len na vyhradených a ideálne strážených miestach. Deti pri vode netreba nechávať bez dozoru ani na krátky čas. Ľudia by nemali chodiť k vode sami a počas plávania by mali na seba navzájom dohliadať.
V prípade, že sa človek stane svedkom topenia, mal by okamžite privolať pomoc na tiesňovej linke 155 alebo 112 a do vody vstupovať len vtedy, ak tým neohrozí vlastný život. Ak je to možné, treba podať topiacemu sa vetvu, lano, pádlo alebo hodiť plávajúci predmet, ktorého sa môže zachytiť. Po vytiahnutí na breh je potrebné skontrolovať jeho vedomie a dýchanie. Ak osoba nedýcha alebo nedýcha normálne, treba začať stláčať hrudník.
Na Slovensku boli v uplynulých týždňoch a mesiacoch zaznamenané viaceré prípady utopených ľudí. Jedny z najtragickejších boli posledné júnové dni, keď krajinu sužovala vlna horúčav. Na Slovensku sa podľa polície ročne utopí približne 100 až 130 ľudí, väčšina týchto tragédií sa stáva počas troj- až štvormesačnej letnej sezóny. V letných mesiacoch tak počet obetí utopenia podľa preventívnych štatistík dosahuje 30 až 40 osôb mesačne, čo je približne 1,5- až dvojnásobok priemerného mesačného počtu obetí dopravných nehôd.
