Brusel/Štrasburg 19. januára (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu poslancom Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu predstavil priority svojej krajiny na čele EÚ a na jeho slová vzápätí nadviazal podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, ktorý hovoril o prioritách nadchádzajúceho semestra z pohľadu spolupráce Paríža s exekutívou EÚ.
Šefčovič pripomenul, že v pléne EP zastupuje predsedníčku eurokomisie Ursulu von der Leyenovú.
Hneď na úvod upozornil, že v bezprostrednom okolí Únie je bezpečnostná architektúra Európy spochybňovaná a objavujú sa staré a neúspešné myšlienky o konkurencii mocenských blokov a o sférach vplyvu. Podľa jeho slov je EÚ pripravená konať, pričom zdôraznil, že každá ďalšia vojenská agresia proti Ukrajine bude mať "obrovské následky a vysokú cenu".
"My Európania sme proti tomu, aby sa s celými krajinami opäť zaobchádzalo pohŕdavo ako so zadným dvorom," uviedol slovenský eurokomisár. Dodal, že EÚ odmieta hrozbu alebo použitie sily, čo je jedným z princípov, na ktorom je založená európska bezpečnosť, tak ako je to zakotvené v Helsinskom záverečnom akte.
Šefčovič uviedol, že EK oceňuje nedávne diplomatické aktivity medzi USA a Ruskom, v Rade NATO-Rusko a pod taktovkou OBSE, a dodal, že Únia urobí všetko, čo je v jej silách, aby chránila a rozvíjala "model mierového demokratického vládnutia" a zásady dialógu a diplomacie. Úniu podľa neho treba chrániť aj zvnútra pred vonkajšími hrozbami – od kybernetických útokov až po hybridné hrozby. Aj preto budú v nasledujúcich mesiacoch mimoriadne dôležité dva projekty – strategický kompas a legislatívny balík v oblasti obrany zameraný na posilnenie vojenských spôsobilostí členských krajín.
V tejto súvislosti pred Macronom ocenil, že francúzske predsedníctvo sa zameriava na oboje. Aj preto, že "svet okolo nás sa stáva nepredvídateľnejším a Európania od nás očakávajú, že ich budeme chrániť".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vystupuje v pléne Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
Aj v oblasti ekonomiky sa podľa neho eurokomisia zameriava na hrozby dneška a výzvy zajtrajška. Pripomenul, že aj napriek pandémii už začala modernizácia hospodárstva a spoločnosti EÚ, pričom model ekonomického rastu na najbližších desať rokov je zameraný na udržateľnejší spôsob života a práce a na lepšiu ochranu zdravia planéty a živobytia Európanov.
Ocenil, že ozdravný plán EÚ budúcej generácie (NGEU) vo výške 800 miliárd eur neinvestuje len do obnovy po pandémii, ale aj do digitálnej budúcnosti, štrukturálnej premeny ekonomík, a to tak, aby z toho mali úžitok všetci – veľké spoločnosti, malé a stredné podniky, farmári a aj nízkopríjmové domácnosti. Upozornil na štúdie, podľa ktorých je vďaka NGEU rast v EÚ o 1,5 percenta vyšší, ako by bol len pri národných programoch obnovy.
"Náš nový model rastu musí zároveň zaručiť technologickú, hospodársku a politickú suverenitu Európy," povedal Šefčovič v pléne EP. To znamená umožniť jednotnému trhu EÚ a európskym firmám naplno využívať nové príležitosti, preto EK plánuje "repatriovať" do Európy technológiu na výrobu najmenších polovodičov na planéte. Umožniť to má nový zákon o polovodičoch, ktorý EK predstaví v najbližších týždňoch.
Šefčovič preto privítal prísľub francúzskeho predsedníctva, že pre Paríž bude zaistenie strategickej nezávislosti a odolnosti dodávateľského reťazca jednou z hlavných priorít. Rovnako ocenil francúzsky prísľub pokročiť v prijímaní legislatívy o digitálnych trhoch a o digitálnych službách. Tie sú podľa jeho vyjadrenia "piliermi európskej digitálnej stratégie" a majú za cieľ obmedziť silu internetových gigantov a zaistiť, aby bola hospodárska súťaž v tejto oblasti v EÚ spravodlivá, najmä pre malé a stredné podniky.
