< sekcia Slovensko

Šefčovič: EÚ medzi bezpečnostné výzvy zaraďuje aj klimatické zmeny

Na archívnej snímke Maroš Šefčovič. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Šefčovič spresnil, že do Mníchova vycestoval na podnet šéfky EK Ursuly von der Leyenovej, ktorá ho požiadala, aby otvoril európsky rozmer konferencie a predstavil nový program eurokomisie.

Brusel/Mníchov 14. februára (TASR) - Európska únia medzi bezpečnostné výzvy súčasnosti zaraďuje klimatické zmeny, rýchly nástup digitalizácie a nových technológií závislých na surovinách, ktoré Európa nevlastní. Naznačil to vo štvrtok večer podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič na úvod 56. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Šefčovič pre TASR spresnil, že do Mníchova vycestoval na podnet šéfky EK Ursuly von der Leyenovej, ktorá ho požiadala, aby otvoril "európsky rozmer" konferencie a predstavil nový program eurokomisie.

"Moje vystúpenie sa nieslo v duchu, ktoré výrazne ovplyvní debaty v Mníchove," skonštatoval slovenský eurokomisár. Dodal, že podobne ako januárové zasadnutie Svetového ekonomického fóra v Davose je aj podujatie v Mníchove zamerané na generačné výzvy, ktoré treba riešiť - či už je to otázka klimatických zmien a s tým spojených bezpečnostných aspektov alebo potreba zvládnuť rýchly nástup digitalizácie, robotizácie a umelej inteligencie.

Šefčovič uviedol, že v každom z rozhovorov dominovala dôležitá otázka z pohľadu EÚ - ako sa vyhnúť tomu, aby sme budovanú nezávislosť od fosílnych zdrojov nenahradili závislosťou od surovín a materiálov, potrieb pre technológie 21. storočia. Týka sa to batérií, rozvoja umelej inteligencie a inovatívnych technológií.

"Ak v prvom prípade dominantným partnerom bolo Rusko, v týchto otázkach bude výzva, ako zvládnuť vzťahy s Čínou a zabezpečiť udržateľnú spoluprácu s africkými krajinami, ktoré majú suroviny potrebné pre rozvoj nových technológií," vysvetlil.

Podľa odhadov Spoločného výskumného centra EK sa očakáva, že do roku 2030 sa desať- až 45-násobne zvýši dopyt po kľúčových materiáloch v odvetviach veternej energie, fotovoltiky a elektrickej dopravy v EÚ. Pri technológiách s dvojakým použitím, ako sú zelené batérie, palivové články, robotika, autonómne vozidlá a 3D tlač, je Európa vysoko závislá od dovozu kritických surovín, keď iba jedno percento potrebných materiálov pochádza z európskych krajín. Kľúčovým dodávateľ kritických surovín je najmä Čína.

Šefčovič v Mníchove upozornil aj na potrebu klimatickej diplomacie EÚ s tým, že už teraz je jasná súvislosť medzi bezpečnostnými aspektmi klimatických zmien a situáciou v klimaticky zraniteľných krajinách. EÚ má k dispozícii odhady, podľa ktorých ďalšie zvyšovanie priemernej teploty a vlny horúčav ovplyvnia 300 miliónov občanov EÚ ročne, pričom o život môže prísť až 90.000 ľudí. Dostupnosť vody v južných častiach EÚ klesne o 40 percent a odvetvia poľnohospodárstva, energetiky a vodohospodárstva by do roku 2100 čelili stratám spôsobeným suchom vo výške takmer 50 miliárd eur ročne.

Ďalším bezpečnostným aspektom zmien klímy by bol nárast žiadostí o azyl v EÚ. Aj v prípade mierneho scenára negatívnych klimatických vplyvov v niektorých zraniteľných krajinách by sa počet žiadostí o azyl do konca tohto storočia zvýšil o 28 percent, čo znamená v priemere 98.000 žiadostí o azyl ročne zo strany tzv. klimigrantov, utečencov pred životu neprajným podnebím.

"Tu cítiť potrebu európskej klimatickej diplomacie, aby sme v tomto úsilí nezostali sami," upozornil Šefčovič. To znamená, že Únia musí pre klimatické ciele zmobilizovať svojich kľúčových partnerov a zároveň veľkých znečisťovateľov, ako sú Čína, India a Spojené štáty. "EÚ sama na to nestačí, musí získať podporu," spresnil komisár s odkazom na skutočnosť, že EÚ vyprodukuje deväť percent emisií oxidu uhličitého (CO2) v celosvetovom meradle a keď to zníži o polovicu, veľký vplyv na celosvetovú klímu to mať nebude.

Šefčovič absolvoval v Mníchove viacero bilaterálnych stretnutí, za najdôležitejšie však považuje piatkové rokovanie s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Ángelom Gurríom, s ktorým sa dohodol na úzkej spolupráci v oblasti strategického výhľadu. Spolu pripravujú memorandum o porozumení medzi EÚ a OECD. Kľúčovými témami spolupráce sú budúcnosť priemyslu a kľúčových technológií, kde EÚ chce aj naďalej zostať svetovým lídrom, budúcnosť strednej vrstvy v kontexte zmien na trhu práce o desať až 15 rokov, ako aj témy spojené s čistou mobilitou a umelou inteligenciou.

Spravodajca TASR Jaromír Novak