Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 26. februára (TASR) - Seizmológovia zaznamenali celkovo 32 dotrasov po sobotnom (21. 2.) zemetrasení, ktoré zasiahlo západné Slovensko. Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8. Uviedli to seizmológovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMI UK) v Bratislave a Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (ÚVZ SAV) na štvrtkovej tlačovej konferencii. Informovali aj o škodách, ktoré po zemetrasení evidujú. Išlo napríklad o trhliny v budovách.
„Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8. Každý z týchto dotrasov uvoľnil približne 180-krát menej energie ako zemetrasenie s magnitúdom 4,3,“ uviedol Peter Moczo z FMI UK. Všetky dotrasy dokopy tak podľa neho uvoľnili menej energie vo forme seizmických vĺn ako hlavný otras. Ako priblížil, päť dotrasov bolo s magnitúdom 2,4 až 2,8. S magnitúdom 0,9 až 1,9 bolo podľa neho 25 dotrasov a dva dotrasy nebolo možné kvantifikovať z hľadiska magnitúda.
Potvrdil, že zemetrasenie podľa očakávaní seizmológov spôsobilo veľkú odozvu. Do ÚVZ SAV bolo podľa neho zaslaných 6745 makroseizmických dotazníkov a 200 dotazníkov bolo vyplnených na stránke Geofyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky. Zároveň podotkol, že predbežná epicentrálna makroseizmická intenzita je podľa Európskej makroseizmickej stupnice šesť stupňov. Ako zdôraznil, ide však o predbežnú intenzitu a nemožno ju považovať za definitívnu. Automatické vyhodnotenie makroseizmickej intenzity podľa neho neberie do úvahy škodové hlásenia v makroseizmických dotazníkoch. Hlásené školy budú podľa jeho slov ešte overovať v teréne.
Kristián Csicsay z ÚVZ SAV v súvislosti so spôsobenými škodami v epicentrálnej oblasti priblížil, že v obci Báč evidujú väčšie trhliny v budove a v najbližších obciach od epicentra, v Kyselici a Šuľanoch, zaznamenali malé trhliny. Tie sú podľa neho typické a v obciach postihnutých zemetrasením ich je najviac. V obci Veľká Paka došlo podľa neho k prasknutiu skiel, čo je podľa Csicsaya typický prejav makroseizmickej intenzity šiesteho stupňa.
Je legitímna otázka, či pád časti strechy Klientskeho centra na Záhradníckej ulici v Komárne súvisí so zemetrasením. Uviedol to seizmológ Peter Moczo z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave na štvrtkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku k stredajšiemu (25. 2.) vyjadreniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o možnom súvise pádu strechy s nedávnym zemetrasením. Pre odpoveď treba podľa seizmológa preskúmať objekt.
„Ak je to tak, že došlo k tejto škode pre také malé zemetrasenie na takej vzdialenosti, tak hlavne by mali prešetriť kvalitu realizácie toho objektu,“ doplnil Moczo. Poukázal na to, že napríklad v roku 1763 bolo na území Slovenska zemetrasenie s magnitúdou asi 6,5. Otázkou podľa neho je, čo všetko by popadalo pri takomto zemetrasení. Sobotňajšie (21. 2.) zemetrasenie na západnom Slovensku pritom bolo s magnitúdou 4,3.
Seizmológ považuje pád strechy v Komárne za tragédiu. Na druhej strane aj za „užitočné memento“ zamyslieť sa nad kvalitou projektovania a zástavby. Taktiež nad tým, aby projektanti a stavbári vždy konzultovali a dobre posúdili, aký typ stavby si môžu vzhľadom na lokálne podmienky dovoliť.
Šutaj Eštok nevylúčil, že k pádu časti strechy v Komárne mohlo prispieť nedávne zemetrasenie. Ministerstvo vnútra preto dalo pokyn na kontrolu všetkých budov v správe ministerstva v rádiuse, kde prebiehala seizmologická činnosť. Minister to skonštatoval priamo na mieste tragickej udalosti v Komárne, kde v stredu ranných hodinách prišla o život jedna osoba a ďalšie dve boli zranené.
„Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8. Každý z týchto dotrasov uvoľnil približne 180-krát menej energie ako zemetrasenie s magnitúdom 4,3,“ uviedol Peter Moczo z FMI UK. Všetky dotrasy dokopy tak podľa neho uvoľnili menej energie vo forme seizmických vĺn ako hlavný otras. Ako priblížil, päť dotrasov bolo s magnitúdom 2,4 až 2,8. S magnitúdom 0,9 až 1,9 bolo podľa neho 25 dotrasov a dva dotrasy nebolo možné kvantifikovať z hľadiska magnitúda.
Potvrdil, že zemetrasenie podľa očakávaní seizmológov spôsobilo veľkú odozvu. Do ÚVZ SAV bolo podľa neho zaslaných 6745 makroseizmických dotazníkov a 200 dotazníkov bolo vyplnených na stránke Geofyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky. Zároveň podotkol, že predbežná epicentrálna makroseizmická intenzita je podľa Európskej makroseizmickej stupnice šesť stupňov. Ako zdôraznil, ide však o predbežnú intenzitu a nemožno ju považovať za definitívnu. Automatické vyhodnotenie makroseizmickej intenzity podľa neho neberie do úvahy škodové hlásenia v makroseizmických dotazníkoch. Hlásené školy budú podľa jeho slov ešte overovať v teréne.
Kristián Csicsay z ÚVZ SAV v súvislosti so spôsobenými škodami v epicentrálnej oblasti priblížil, že v obci Báč evidujú väčšie trhliny v budove a v najbližších obciach od epicentra, v Kyselici a Šuľanoch, zaznamenali malé trhliny. Tie sú podľa neho typické a v obciach postihnutých zemetrasením ich je najviac. V obci Veľká Paka došlo podľa neho k prasknutiu skiel, čo je podľa Csicsaya typický prejav makroseizmickej intenzity šiesteho stupňa.
P. Moczo: Je legitímna otázka, či pád strechy v Komárne súvisí so zemetrasením
Je legitímna otázka, či pád časti strechy Klientskeho centra na Záhradníckej ulici v Komárne súvisí so zemetrasením. Uviedol to seizmológ Peter Moczo z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave na štvrtkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku k stredajšiemu (25. 2.) vyjadreniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o možnom súvise pádu strechy s nedávnym zemetrasením. Pre odpoveď treba podľa seizmológa preskúmať objekt.
„Ak je to tak, že došlo k tejto škode pre také malé zemetrasenie na takej vzdialenosti, tak hlavne by mali prešetriť kvalitu realizácie toho objektu,“ doplnil Moczo. Poukázal na to, že napríklad v roku 1763 bolo na území Slovenska zemetrasenie s magnitúdou asi 6,5. Otázkou podľa neho je, čo všetko by popadalo pri takomto zemetrasení. Sobotňajšie (21. 2.) zemetrasenie na západnom Slovensku pritom bolo s magnitúdou 4,3.
Seizmológ považuje pád strechy v Komárne za tragédiu. Na druhej strane aj za „užitočné memento“ zamyslieť sa nad kvalitou projektovania a zástavby. Taktiež nad tým, aby projektanti a stavbári vždy konzultovali a dobre posúdili, aký typ stavby si môžu vzhľadom na lokálne podmienky dovoliť.
Šutaj Eštok nevylúčil, že k pádu časti strechy v Komárne mohlo prispieť nedávne zemetrasenie. Ministerstvo vnútra preto dalo pokyn na kontrolu všetkých budov v správe ministerstva v rádiuse, kde prebiehala seizmologická činnosť. Minister to skonštatoval priamo na mieste tragickej udalosti v Komárne, kde v stredu ranných hodinách prišla o život jedna osoba a ďalšie dve boli zranené.
