Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Reforma vzdelávania sestier podľa nich problém nevyrieši.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Sesterské organizácie opätovne upozorňujú na nedostatok sestier v slovenskom systéme zdravotníctva. Kritickú situáciu podľa nich nevyrieši nové vzdelávanie budúcich sestier v rámci takzvaného modelu 1+4. Za potrebné považujú aj upraviť pracovné podmienky sestier a motivovať absolventov, aby po štúdiu zostávali pracovať v SR. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) a Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) o tom informovali na pondelkovej tlačovej konferencii.
„Nedostatok sestier nevyrieši nový model vzdelávania 1+4 a nedostatok sestier ohrozuje pacientov. Ohrozuje ich kvalitou a, samozrejme, aj množstvom nedokončenej práce, ktorú jednoducho preťažené sestry v nedostatočnom počte nie sú schopné poskytnúť pacientovi. To súvisí v priamej úmere s prežitím alebo s vyliečením pacienta,“ vyhlásila prezidentka komory sestier Iveta Lazorová.
Zároveň uviedla, že Ministerstvo zdravotníctva SR doteraz dostatočne neodôvodnilo pochybnosti, ktoré zástupcovia sestier vyslovili pri rokovaní o novom modeli vzdelávania sestier. „My sa obávame, aká bude ďalšia cesta týchto absolventov. To je jeden problém, ale ďalší problém je, že títo absolventi nám nastúpia do praxe najskôr o päť rokov,“ dodala.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká takisto poukázala na to, že slovenské školy dokážu ročne pripraviť asi 1000 absolventov ošetrovateľstva, no sestry v systéme naďalej chýbajú. „Za roky 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium ošetrovateľstva na Slovensku spolu 4173 absolventov. Len v roku 2025 ich bolo 1121. Napriek tomu slovenské nemocnice naďalej zápasia s vážnym nedostatkom sestier. (...) Nemôžeme sa donekonečna pýtať iba na to, ako vyštudovať ďalších. Musíme vedieť, kam odchádzajú tí, ktorých sme už vyštudovali, prečo nenastupujú do nemocníc alebo prečo v nich nezostávajú,“ poznamenala.
Sesterské organizácie preto zdôrazňujú, že nová vzdelávacia cesta nemôže nahradiť okamžité opatrenia na stabilizáciu sestier, ktoré už dnes pracujú v nemocniciach. Považujú preto za dôležité, aby štát začal systematicky sledovať, kam po skončení štúdia smerujú absolventi ošetrovateľstva a ako dlho zostávajú v slovenskom zdravotníctve. Zároveň požadujú, aby sa personálna politika sústredila na primerané odmeňovanie, dostatočný počet financovaných sesterských miest, bezpečné pracovné zaťaženie, kvalitnú adaptačnú podporu absolventov, odborný a kariérny rast a zníženie závislosti nemocničnej prevádzky od nadčasovej práce.
OZ SaPA napríklad apeluje na úpravu modelu odmeňovania sestier za roky praxe zo súčasného koeficientu 0,01 na koeficient 0,02 či skrátenie týždenného pracovného času na 35 hodín.
„Nedostatok sestier nevyrieši nový model vzdelávania 1+4 a nedostatok sestier ohrozuje pacientov. Ohrozuje ich kvalitou a, samozrejme, aj množstvom nedokončenej práce, ktorú jednoducho preťažené sestry v nedostatočnom počte nie sú schopné poskytnúť pacientovi. To súvisí v priamej úmere s prežitím alebo s vyliečením pacienta,“ vyhlásila prezidentka komory sestier Iveta Lazorová.
Zároveň uviedla, že Ministerstvo zdravotníctva SR doteraz dostatočne neodôvodnilo pochybnosti, ktoré zástupcovia sestier vyslovili pri rokovaní o novom modeli vzdelávania sestier. „My sa obávame, aká bude ďalšia cesta týchto absolventov. To je jeden problém, ale ďalší problém je, že títo absolventi nám nastúpia do praxe najskôr o päť rokov,“ dodala.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká takisto poukázala na to, že slovenské školy dokážu ročne pripraviť asi 1000 absolventov ošetrovateľstva, no sestry v systéme naďalej chýbajú. „Za roky 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium ošetrovateľstva na Slovensku spolu 4173 absolventov. Len v roku 2025 ich bolo 1121. Napriek tomu slovenské nemocnice naďalej zápasia s vážnym nedostatkom sestier. (...) Nemôžeme sa donekonečna pýtať iba na to, ako vyštudovať ďalších. Musíme vedieť, kam odchádzajú tí, ktorých sme už vyštudovali, prečo nenastupujú do nemocníc alebo prečo v nich nezostávajú,“ poznamenala.
Sesterské organizácie preto zdôrazňujú, že nová vzdelávacia cesta nemôže nahradiť okamžité opatrenia na stabilizáciu sestier, ktoré už dnes pracujú v nemocniciach. Považujú preto za dôležité, aby štát začal systematicky sledovať, kam po skončení štúdia smerujú absolventi ošetrovateľstva a ako dlho zostávajú v slovenskom zdravotníctve. Zároveň požadujú, aby sa personálna politika sústredila na primerané odmeňovanie, dostatočný počet financovaných sesterských miest, bezpečné pracovné zaťaženie, kvalitnú adaptačnú podporu absolventov, odborný a kariérny rast a zníženie závislosti nemocničnej prevádzky od nadčasovej práce.
OZ SaPA napríklad apeluje na úpravu modelu odmeňovania sestier za roky praxe zo súčasného koeficientu 0,01 na koeficient 0,02 či skrátenie týždenného pracovného času na 35 hodín.
