Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 19. jún 2024Meniny má Alfréd
< sekcia Slovensko

Sestry v domovoch sociálnych služieb by mohli mať viac kompetencií

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Roman Hanc

KOS upozornila, že tretina zamestnancov v sociálnych zariadeniach sú praktické sestry-zdravotnícki asistenti a sanitári, ktorí tam však podľa zákona nemôžu pracovať v pozícii zdravotného pracovníka.

Bratislava 20. marca (TASR) - Sestry by mohli mať viac kompetencií v zariadeniach sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Po novom by mohli v prípade zhoršenia stavu pacienta rozhodnúť o potrebných zásahoch. Pre TASR to vysvetlila sesterská komora v súvislosti s prípravou aktualizácie vyhlášky rezortu zdravotníctva k poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti v týchto zariadeniach. Komora opatrovateliek má zo zmeny obavy.

"Indikáciu na starostlivosť musí naďalej odobriť lekár, ale významne sa tým uľahčí situácia pre zdravotníkov aj pre pacientov. Doteraz to fungovalo tak, že sestra musela kontaktovať ošetrujúceho lekára alebo záchranku, ak sa pacientov stav zhoršil, lebo nemohla realizovať, iba 'zabezpečovať' zdravotnú starostlivosť," vysvetlila pre TASR prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová.

Komora opatrovateliek Slovenska (KOS) sa obáva, že zmena podporí kolotoč nezákonností a rozporov s výkonom ošetrovateľskej činnosti opatrovateľkami v zariadeniach sociálnych služieb. "Vytvorenie nástroja, ktorý indikuje potrebu ošetrovateľskej starostlivosti u klienta v zariadení, nevyhnutne súvisí s jej kontinuálnym a odborným poskytovaním, pričom zodpovednosť prenáša z lekára na sestru. Problém, ktorý je podľa nás dlhodobo zametaný pod koberec je, že lekár/sestra nemá komu túto kompetenciu v sociálnom zariadení odovzdať, lebo v zmenách, víkendy/sviatky, pracujú hlavne opatrovateľky, nie odborný zdravotnícky personál," povedala podpredsedníčka KOS Iveta Ždiľová.

Zdôrazňuje, že pacienti v zariadeniach sociálnych služieb majú často viac diagnóz a mnohí sú zároveň psychiatrickými pacientmi. "Pri takýchto prijímateľoch je nevyhnutné včas vyhodnotiť zdravotný stav, zabezpečiť odborné vyšetrenie, následne monitorovanie a dodržiavanie liečebného režimu, aby sa zabránilo zhoršeniu stavu alebo recidíve. (...) Reálne sa teda od opatrovateliek naozaj očakáva poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pod 'dohľadom' sestry na telefóne," upozornila.

KOS upozornila, že tretina zamestnancov v sociálnych zariadeniach sú praktické sestry-zdravotnícki asistenti a sanitári, ktorí tam však podľa zákona nemôžu pracovať v pozícii zdravotného pracovníka. Navrhujú preto zavedenie povinnosti zamestnávať zdravotníckych pracovníkov aj v týchto zariadeniach. "Aby bola ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná kontinuálne a lege artis. A aby títo zdravotnícki pracovníci v sociálnych službách boli zamestnaní a spravodlivo odmeňovaní," dodala komora.

SKSaPA tiež poukazuje na potrebu stanoviť rovnaké legislatívne podmienky v zariadeniach sociálnej pomoci a ústavných zdravotníckych či ambulantných zariadeniach. "Odporúčame aj v zariadeniach sociálnej pomoci stanoviť rovnaké podmienky materiálno-technického, ako aj reálne normatívy personálneho obsadenia pracovníkmi v povolaní sestra a praktická sestra-asistent," vysvetlila Lazorová.

Upozornila tiež, že dlhodobá starostlivosť je jedna z oblastí, kde výrazne zaostávame a ktorú nám vyčíta aj Európska únia. "Keďže nemáme vybudovaný dostatok domov ošetrovateľskej starostlivosti, nahrádzame ich možnosťou poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci, avšak takéto riešenie nepovažujeme za správne," podotkla Lazorová. Je preto podľa nej okrem zmeny legislatívy nevyhnutné zabezpečiť financovanie ošetrovateľskej starostlivosti podľa reálnych činností.