Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dreviny sa takýmto spôsobom snažia zabrániť strate vody, pretože cez listy transpirujú vysoké množstvo vody do okolitého prostredia.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 3. septembra (TASR) - Dlhodobý nedostatok zrážok a prehlbujúce sa pôdne sucho spôsobujú, že drevinám v rámci ich obranného mechanizmu zožltnú listy a následne opadnú už počas letných mesiacov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.
Dreviny sa takýmto spôsobom snažia zabrániť strate vody, pretože cez listy transpirujú vysoké množstvo vody do okolitého prostredia. Je to ich obranný mechanizmus pred odumretím pri dlhotrvajúcich obdobiach s deficitom zrážok a výskytom extrémneho pôdneho sucha. „Ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú letné žltnutie listov, sú nadpriemerne vysoká maximálna denná teplota vzduchu a dlhotrvajúci slnečný svit, ktoré podporujú výpar vody z listov drevín,“ uviedli odborníci.
Podotkli, že letné žltnutie listov bolo v minulosti veľmi ojedinelé. V roku 2022 SHMÚ zaznamenal podobné prejavy sucha plošne. Opakovali sa aj v rokoch 2024 a 2026 vo viacerých pohoriach Slovenska. Sucho v tomto roku je také dlhé a intenzívne, že žltnutie listov a ich opad zaznamenávajú odborníci aj na drevinách s hlbokým koreňovým systémom.
„Dôležité je spomenúť, že takéto prejavy na sucho skracujú vegetačné obdobie a dreviny sú po opade listov cez leto bez fotosyntézy, a tým aj bez zachytávania uhlíka vo svojom tele,“ zdôraznili zo SHMÚ s tým, že lesy na Slovensku sa stáročia prispôsobovali prírodným podmienkam a práve lesné ekosystémy a ich fenologické fázy nám aj prostredníctvom skorého žltnutia a opadu listov poukazujú na zmenu klimatických podmienok, ktorá v poslednom období panuje na našom území.
Dlhodobý nedostatok atmosférických zrážok najmä vo vegetačnom období sa prejavuje deficitom pôdnej vlahy a prehlbovaním pôdneho sucha. „Pri dlhých obdobiach bez zrážok sa pôdne sucho vyskytuje aj v hlbších pôdnych profiloch, a to až do hĺbky 100 centimetrov a viac. Takýto stav nastal aj v roku 2026 a je výsledkom dlhotrvajúceho obdobia bez dažďa, ktoré trvá už takmer deväť mesiacov,“ priblížili odborníci.
Dodali, že v období od 1. decembra 2025 do 18. augusta 2026 dosiahli úhrny zrážok na najkritickejších miestach Slovenska menej ako 200 milimetrov (mm), takže deficity zrážok na týchto miestach dosahujú takmer 250 mm, v horských oblastiach severozápadného Slovenska až takmer 400 mm. Podobne negatívna bilancia bola podľa SHMÚ aj v rokoch 2022 a 2024, ale v aktuálnom roku je situácia najhoršia.
Dreviny sa takýmto spôsobom snažia zabrániť strate vody, pretože cez listy transpirujú vysoké množstvo vody do okolitého prostredia. Je to ich obranný mechanizmus pred odumretím pri dlhotrvajúcich obdobiach s deficitom zrážok a výskytom extrémneho pôdneho sucha. „Ďalšími faktormi, ktoré spôsobujú letné žltnutie listov, sú nadpriemerne vysoká maximálna denná teplota vzduchu a dlhotrvajúci slnečný svit, ktoré podporujú výpar vody z listov drevín,“ uviedli odborníci.
Podotkli, že letné žltnutie listov bolo v minulosti veľmi ojedinelé. V roku 2022 SHMÚ zaznamenal podobné prejavy sucha plošne. Opakovali sa aj v rokoch 2024 a 2026 vo viacerých pohoriach Slovenska. Sucho v tomto roku je také dlhé a intenzívne, že žltnutie listov a ich opad zaznamenávajú odborníci aj na drevinách s hlbokým koreňovým systémom.
„Dôležité je spomenúť, že takéto prejavy na sucho skracujú vegetačné obdobie a dreviny sú po opade listov cez leto bez fotosyntézy, a tým aj bez zachytávania uhlíka vo svojom tele,“ zdôraznili zo SHMÚ s tým, že lesy na Slovensku sa stáročia prispôsobovali prírodným podmienkam a práve lesné ekosystémy a ich fenologické fázy nám aj prostredníctvom skorého žltnutia a opadu listov poukazujú na zmenu klimatických podmienok, ktorá v poslednom období panuje na našom území.
Dlhodobý nedostatok atmosférických zrážok najmä vo vegetačnom období sa prejavuje deficitom pôdnej vlahy a prehlbovaním pôdneho sucha. „Pri dlhých obdobiach bez zrážok sa pôdne sucho vyskytuje aj v hlbších pôdnych profiloch, a to až do hĺbky 100 centimetrov a viac. Takýto stav nastal aj v roku 2026 a je výsledkom dlhotrvajúceho obdobia bez dažďa, ktoré trvá už takmer deväť mesiacov,“ priblížili odborníci.
Dodali, že v období od 1. decembra 2025 do 18. augusta 2026 dosiahli úhrny zrážok na najkritickejších miestach Slovenska menej ako 200 milimetrov (mm), takže deficity zrážok na týchto miestach dosahujú takmer 250 mm, v horských oblastiach severozápadného Slovenska až takmer 400 mm. Podobne negatívna bilancia bola podľa SHMÚ aj v rokoch 2022 a 2024, ale v aktuálnom roku je situácia najhoršia.
