< sekcia Slovensko

Etnologička: Šibačka bývala pre mladých dlho očakávanou udalosťou

Ilustrračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Korbáče, ktoré boli spletené z ôsmich prútov a dlhé aj dva metre, sa zvyčajne robili z mladých vŕbových prútikov.

Bratislava 6. apríla (TASR) – Šibačka bola v minulosti pre mladých ľudí dlho očakávanou udalosťou. Korbáče si chystali mládenci už niekoľko dní vopred a na Veľkonočný pondelok začali šibať a polievať už za svitania. Dievčatá sa šibačom a polievačom veľmi potešili, pretože verili, že po vyšibaní budú svieže, zdravé a opeknejú. Pre TASR to uviedla etnologička Katarína Nádaská.

"Nevyšibané a nepoliate dievčatá mohli chorľavieť, stratiť krásu a pružnosť," podotkla etnologička. V minulosti tiež platilo, že chlapci museli vyšibať všetky ženy. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom sa, naopak, viacej polievalo. Stredné Slovensko tvorilo hranicu medzi týmito zvykmi, a preto sa tu časom šibanie a oblievanie spojilo. "Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku," vysvetlila Nádaská.

Korbáče, ktoré boli spletené z ôsmich prútov a dlhé aj dva metre, sa zvyčajne robili z mladých vŕbových prútikov. Tie sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk s dievčenským a ženským telom mal podľa etnologičky preniesť ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Oblievanie so živou vodou, z potokov či studní malo priniesť dievčatám čerstvosť, aby boli aj rýchle v práci. Vode Veľkonočného pondelka sa tiež pripisovala ozdravujúca, očistná a omladzujúca sila. V 50. rokoch 20. storočia bolo však podľa slov etnologičky polievanie vodou u väčšiny chlapcov nahradené kropením voňavkami.



Mládenci za polievanie a šibanie dostávali zväčša od dievčat vlastnoručne maľované vajíčka, peniaze, koláče i štamperlíky pálenky, na korbáče im priväzovali aj stužky. "Na celom Slovensku sa polievačka a šibačka končila pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať. Chodili len "poščaní"," spresnila Nádaská.

Ako tvrdí, pôvod šibačky a oblievačky pochádza ešte z predkresťanského obdobia, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti. "Šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy," dodala etnologička.