< sekcia Slovensko

Šikuta vyzýva na precíznejšie vnímanie postoja sudcov k súdnej mape

Ján Šikuta, archívna snímka. Foto: TASR - Martin Baumann

Obáva sa, že zmeny budú v konečnom dôsledku znamenať pre systém viac negatív ako pozitív.

Bratislava 9. januára (TASR) - Predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Ján Šikuta so znepokojením sleduje "pnutie", ktoré v odbornej verejnosti vyvolávajú avizované zmeny súdnej mapy. Dodal, že napätie sa dá odstrániť jedine poctivou a otvorenou komunikáciou, ako aj snahou o vypočutie tých, ktorých sa zmeny bytostne dotknú, teda sudcov. "Z ich reakcií je totiž zjavné, že sa cítia byť nevypočutí a že sa na ich pripomienky prihliadalo len formálne, bez reálnej odozvy," uviedol v stanovisku, ktoré TASR zaslala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Šikuta oceňuje snahu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) pripraviť zmeny v justícii tak, aby priniesli obnovenie základov právneho štátu. Obáva sa však, že zmeny, ktoré budú prijaté bez širšieho odborného konsenzu, bez potrebnej spolupráce a hlavne reálneho časového harmonogramu, budú napokon zmenami, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať pre systém viac negatív ako pozitív. "Pokiaľ majú mať sudcovia pocit, že sú, budú a môžu byť len nečinnými, nerovnocennými pozorovateľmi týchto zmien, ťažko očakávať ich plynulé realizovanie v praxi, ktoré je od sudcov priamo závislé," komentovala hovorkyňa.

Zmena súdnej mapy prináša podľa Šikutu obrovské zmeny v spôsobe výkonu práva a v spôsobe výkonu súdnictva samotného. Harmonogram jej zavedenia do praxe sa dá podľa neho vnímať ako prirýchly a nastavovaný systém, "ako systém nie dostatočne pripravený tieto zmeny efektívne a hladko realizovať".

Predseda NS považuje za nie dostatočne čitateľné aj kreovanie o Najvyššieho správneho súdu a je presvedčený, že procesy súvisiace so súdnou mapou, a to aj v oblasti správneho súdnictva, by bolo vhodné ešte prehodnotiť.

Važanová tiež uviedla, že Šikuta pevne verí, že exekutíva pri svojich ďalších krokoch vypočuje hlasy z radov sudcov, a na nimi formulované obavy bude vhodne reagovať úpravami legislatívnych zmien alebo jasným vysvetlením, prečo na nich zotrváva.

Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by mali podľa ministerky spravodlivosti viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.

Spolu so špecializáciou sudcov by sa mala transformovať súčasná sieť 54 okresných súdov na 30 obvodov prvostupňových súdov. V rámci Bratislavy a Košíc majú na prvom stupni pôsobiť mestské súdy združujúce jednotlivé mestské obvody. Doterajší počet ôsmich krajských odvolacích súdov by mal byť nahradený tromi obvodmi odvolacích súdov.