Bratislava 11. februára (TASR) - Zavedenie novej dane z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením je veľmi neštandardným a nešťastným krokom. Pre TASR to zhodnotila viceprezidentka Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP) Miriam Galandová. Nová daň podľa jej slov zdeformuje trh a naráža aj na ústavno-právne mantinely.

"Neštandardne vysoká je nielen výška dane 50 % (podotýkam, že to je ďalšia daň, popri ostatných daniach, ktoré takýto subjekt bude platiť), ale aj spôsob, ako sa daň vypočíta," skonštatovala Galandová s tým, že podľa návrhu sa zdaňovať má takzvaný nadlimitný zisk, ktorý ale nie je skutočným ziskom, ktorý dotknutý podnikateľ dosiahne, ale číslo, ktoré sa určí podľa vzorca v zákone. V skutočnosti však subjekt takýto zisk nemusí dosiahnuť.

"Všetky tieto skutočnosti narážajú na ústavnoprávne mantinely, a tak, ako je teraz daň navrhovaná, bude pravdepodobne predstavovať taký zásah do ústavných práv daňovníka (najmä práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy), ktorý je v rozpore so zásadou proporcionality a má až konfiškačné dôsledky," zhrnula Galandová.

Za nekoncepčné možno podľa nej označiť aj zavádzanie špecifického zdaňovania pre úzky okruh daňovníkov, čím dochádza k deformácii na trhu. Ak aj podnikateľ dosahuje vyššie zisky, štát by ho podľa odborníčky na dane nemal sankcionovať, skôr naopak, mal by motivovať podnikateľov k dosahovaniu vyšších ziskov. "Čím je podnikateľ úspešnejší a vyššie zisky dosahuje, tým viac z tohto profituje aj štát, a to nielen vo forme vyššej dane z príjmov toho podnikateľa, ale aj vo forme nových pracovných miest, ktoré prinášajú vyššie dane z príjmov fyzických osôb," ilustrovala Galandová.

Štát by mal od výrobcov elektriny z jadrových zariadení žiadať 50 % sumy vyrátanej ako súčin množstva vyrobenej elektriny v tomto jadrovom zariadení a dodanej na trh s elektrinou za zdaňovacie obdobie vyjadrenej v megawatthodinách a nadmerného zisku. Nadmerný zisk rezort hospodárstva stanovil ako rozdiel priemerných cien elektrickej energie na burze za obdobie od 1. januára roka, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu roku, do 30. júna roka, ktorý predchádza rozhodujúcemu roku, a ekonomických nákladov na výrobu elektriny v jadrovom zariadení v eurách za megawatthodinu.

Voči zákonu sa už ohradili Slovenské elektrárne (SE), nová daň by pre ne bola likvidačná. Jej bankrot je otázkou niekoľkých týždňov, spoločnosti dôjdu peniaze pravdepodobne v marci. Uviedol to vo štvrtok (10. 2.) generálny riaditeľ elektrární Branislav Strýček.

Návrh legislatívy majú aktuálne na stole poslanci Národnej rady (NR) SR. Vláda ju v stredu (9. 2.) poslala na prerokovanie parlamentu aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie.