Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Pokiaľ chýbajú jedálňam peniaze, tak podľa Božika je možné, aby sa zvýšili režijné náklady.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) - Školské jedálne sú nedostatočne financované, zhodujú sa na tom viacerí zástupcovia prevádzok zabezpečujúcich stravovanie v školách. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD) pripúšťa, že by kompetencie zo samospráv mohli prejsť pod štát. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) to však odmieta, potvrdil to pre TASR jeho predseda Jozef Božik.
„Sme a priori proti, a to preto, lebo aj prechod materských škôl bol len vynútený a to z toho titulu, že bol schválený plán obnovy a odolnosti“ uviedol Božik. Zároveň doplnil, že išlo nakoniec o dobrú dohodu, lebo minister školstva vyšiel samosprávam v ústrety. „Nemyslím si, že je to dobré, pretože tým trpia predovšetkým zamestnanci. Aj v školách sú v jednej budove, na jednom pracovisku, niektorí sú financovaní tak, iní inak,“ vysvetlil Drucker. Podľa garantky projektu Jedáleň 21. storočia Evy Feketovej samotná diskusia o tom, či majú školské jedálne spadať pod samosprávy alebo pod štát, nestačí. „Rozhodujúce je, aby na ich fungovaní záležalo všetkým a aby boli jasne nastavené kompetencie, zodpovednosť aj financovanie,“ povedala pre TASR.
Problém nedostatočného financovania školských jedální sa podľa Feketeovej netýka len miezd, ale aj prevádzky, technického stavu kuchýň, organizácie práce a celkového nastavenia systému. Pokiaľ chýbajú jedálňam peniaze, tak podľa Božika je možné, aby sa zvýšili režijné náklady. „Tie môže schváliť zastupiteľstvo, a tým pádom bude väčší spolupodiel stravníkov, respektíve rodičov detí na tom, aby mali zabezpečené stravovanie. To je jediné riešenie,“ uviedol predseda ZMOS.
Drucker pripustil, že o vyššom príspevku na jedlo pre deti v školách občas debatujú aj s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas-SD). „Dôležité je, aby tie prostriedky boli čo najefektívnejšie a najúčelnejšie smerované k tým, ktorí to potrebujú,“ poznamenal šéf rezortu školstva. Podľa neho nie je efektívne, aby sa dávalo množstvo financií na to, aby následne vznikalo veľa odpadu z nezjedených potravín. Za riešenie nepovažuje Feketeová jednoduché presúvanie nákladov na rodičov. „Ak sa má hovoriť o poplatkoch, potom len ako o súčasti širšieho, premysleného a koncepčného modelu financovania,“ poznamenala. Téma školského stravovania by sa podľa nej nemala riešiť politicky, ale odborne a koncepčne.
„Sme a priori proti, a to preto, lebo aj prechod materských škôl bol len vynútený a to z toho titulu, že bol schválený plán obnovy a odolnosti“ uviedol Božik. Zároveň doplnil, že išlo nakoniec o dobrú dohodu, lebo minister školstva vyšiel samosprávam v ústrety. „Nemyslím si, že je to dobré, pretože tým trpia predovšetkým zamestnanci. Aj v školách sú v jednej budove, na jednom pracovisku, niektorí sú financovaní tak, iní inak,“ vysvetlil Drucker. Podľa garantky projektu Jedáleň 21. storočia Evy Feketovej samotná diskusia o tom, či majú školské jedálne spadať pod samosprávy alebo pod štát, nestačí. „Rozhodujúce je, aby na ich fungovaní záležalo všetkým a aby boli jasne nastavené kompetencie, zodpovednosť aj financovanie,“ povedala pre TASR.
Problém nedostatočného financovania školských jedální sa podľa Feketeovej netýka len miezd, ale aj prevádzky, technického stavu kuchýň, organizácie práce a celkového nastavenia systému. Pokiaľ chýbajú jedálňam peniaze, tak podľa Božika je možné, aby sa zvýšili režijné náklady. „Tie môže schváliť zastupiteľstvo, a tým pádom bude väčší spolupodiel stravníkov, respektíve rodičov detí na tom, aby mali zabezpečené stravovanie. To je jediné riešenie,“ uviedol predseda ZMOS.
Drucker pripustil, že o vyššom príspevku na jedlo pre deti v školách občas debatujú aj s ministrom práce Erikom Tomášom (Hlas-SD). „Dôležité je, aby tie prostriedky boli čo najefektívnejšie a najúčelnejšie smerované k tým, ktorí to potrebujú,“ poznamenal šéf rezortu školstva. Podľa neho nie je efektívne, aby sa dávalo množstvo financií na to, aby následne vznikalo veľa odpadu z nezjedených potravín. Za riešenie nepovažuje Feketeová jednoduché presúvanie nákladov na rodičov. „Ak sa má hovoriť o poplatkoch, potom len ako o súčasti širšieho, premysleného a koncepčného modelu financovania,“ poznamenala. Téma školského stravovania by sa podľa nej nemala riešiť politicky, ale odborne a koncepčne.
