Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Slovensko

Školský výbor NRSR takto rozhodol o návrhoch zákonov

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Zmena sa týka diplomov z členských štátov EÚ a tretích krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o rovnocennosti takýchto dokladov.

Bratislava 10. októbra (TASR) - Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vo štvrtok odobril novelu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. O uznávaní vysokoškolských diplomov na účely pokračovania v štúdiu by tak po novom mohlo rozhodovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Výborom prešiel tiež pozmeňujúci návrh predsedu Ľubomíra Petráka (Smer-SD). Ten okrem zosúladenia legislatívnych pojmov rieši aj úpravu návrhu novely v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, tzv. brexitom.

Zmena sa týka diplomov z členských štátov EÚ a tretích krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o rovnocennosti takýchto dokladov. Doposiaľ tieto žiadosti posudzovala vysoká škola, ktorá musela rozhodnúť do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti. Ministerstvo by malo dostať čas 30 dní. O maturitných vysvedčeniach budú aj naďalej rozhodovať okresné úrady v sídle kraja.

Meniť by sa mala aj možnosť uložiť kompenzačné opatrenie. To mohli doteraz úrady navrhnúť aj vtedy, keď boli v trvaní vzdelávania alebo odbornej prípravy značné rozdiely. Európska komisia to však považovala za neoprávnené obmedzenie voľného pohybu osôb. Po novom by už mali byť jediným dôvodom na návrh kompenzačného opatrenia nedostatočné vedomosti alebo zručnosti na výkon príslušného regulovaného povolania.

Zmeny sa majú dotknúť aj veterinárov. Tí, ktorí sú zo Slovenska alebo členských krajín EÚ, by už nemuseli predkladať výpis z registra trestov v listinnej podobe. Bude im stačiť predložiť doklady, cez ktoré si úrady výpis vyžiadajú samy.

Novelou rezort školstva reaguje na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčítala nesúlad vnútroštátnej úpravy s európskou smernicou. Účinnosť navrhuje od 1. januára 2020.

Odsúhlasil pristúpenie SR k Európskemu univerzitnému inštitútu


Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vo štvrtok odsúhlasil pristúpenie SR k Európskemu univerzitnému inštitútu (EUI).

EUI je medzinárodná akademická inštitúcia, ktorá poskytuje vysokokvalitné doktorandské a postdoktorandské štúdium a uskutočňuje výskum zameraný na európske záležitosti v rámci štyroch oddelení - ekonómia, história a civilizácia, právo a politické a spoločenské vedy, ktoré hosťujú doktorandov alebo študentov magisterského programu. "Súčasťou inštitútu sú: centrum Roberta Schumana pre vyššie štúdiá, škola nadnárodnej správy, knižnica a historické archívy EÚ," uviedlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v predkladanom materiáli.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Slovensko pristúpením k dohovoru vyjadruje svoju plnú podporu medzinárodným kontaktom v oblasti spoločenských vied s dôrazom na podporu mladých vedeckých pracovníkov, doktorandov a výskumníkov. "Členstvo SR v EUI bude znamenať zvýšené šance pre umiestnenie slovenských zástupcov v štruktúre inštitútu, či už na akademickej úrovni, v doktorandských projektoch alebo v administratíve," poznamenal rezort školstva.

Dohovor bol podpísaný v roku 1972 šiestimi zakladajúcimi štátmi (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko), nasledujúci rok sa pridalo Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Dohovor doposiaľ podpísalo 23 členských štátov Európskej únie.

Odložil návrh o podpore žiakov zo znevýhodneného prostredia


Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zatiaľ neodobril návrh novely zákona o systéme podpory vzdelávania žiakov základných škôl zo sociálne znevýhodneného prostredia z dielne poslancov Štefana Vavreka a Ladislava Balódiho (obaja Most-Híd). Na štvrtkovej schôdzi výboru sa členovia dohodli na prerušení rozpravy, ktorá má pokračovať pred rokovaním gestorského výboru. Zároveň vyzvali predkladateľov na vypracovanie pozmeňujúceho návrhu.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


"Cieľom návrhu zákona je upraviť a doplniť systém podpory výchovy a vzdelávania žiakov základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia," ozrejmili poslanci v predložených materiáloch. Počet asistentov učiteľov a sociálnych pedagógov na základných školách chcú zvýšiť tak, aby na 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia pripadal jeden takýto zamestnanec.

Na účely financovania by sa mala zaviesť definícia žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia priamo do školského zákona. Ako nový druh nákladu by sa malo zaviesť zabezpečenie chýbajúcich pomôcok nad rámec dotácie na školské potreby.

V tejto súvislosti by sa mal tiež meniť zákon o sociálnom poistení, a to s cieľom sledovať v dlhšom časovom horizonte vybrané ukazovatele výchovy a vzdelávania na Slovensku. Poslanci tvrdia, že v súčasnosti ide najmä o proces skvalitňovania vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia vrátane inklúzie v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach.

Návrh podľa ich slov vedie k lepšej identifikácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Opatrenia by sa mali zameriavať hlavne na najmenej rozvinuté okresy Slovenska.

Zmeny by sa mali dotknúť aj zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, aby sa odstránila neopodstatnená administratíva pri rušení škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.

Odobril novelu o uznávaní diplomov


Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport vo štvrtok odobril novelu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií. O uznávaní vysokoškolských diplomov na účely pokračovania v štúdiu by tak po novom mohlo rozhodovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.

Výborom prešiel tiež pozmeňujúci návrh predsedu Ľubomíra Petráka (Smer-SD). Ten okrem zosúladenia legislatívnych pojmov rieši aj úpravu návrhu novely v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, tzv. brexitom.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Zmena sa týka diplomov z členských štátov EÚ a tretích krajín, s ktorými má Slovensko uzavretú zmluvu o rovnocennosti takýchto dokladov. Doposiaľ tieto žiadosti posudzovala vysoká škola, ktorá musela rozhodnúť do 15 dní od doručenia úplnej žiadosti. Ministerstvo by malo dostať čas 30 dní. O maturitných vysvedčeniach budú aj naďalej rozhodovať okresné úrady v sídle kraja.

Meniť by sa mala aj možnosť uložiť kompenzačné opatrenie. To mohli doteraz úrady navrhnúť aj vtedy, keď boli v trvaní vzdelávania alebo odbornej prípravy značné rozdiely. Európska komisia to však považovala za neoprávnené obmedzenie voľného pohybu osôb. Po novom by už mali byť jediným dôvodom na návrh kompenzačného opatrenia nedostatočné vedomosti alebo zručnosti na výkon príslušného regulovaného povolania.

Zmeny sa majú dotknúť aj veterinárov. Tí, ktorí sú zo Slovenska alebo členských krajín EÚ, by už nemuseli predkladať výpis z registra trestov v listinnej podobe. Bude im stačiť predložiť doklady, cez ktoré si úrady výpis vyžiadajú samy.

Novelou rezort školstva reaguje na kritiku Európskej komisie, ktorá Slovensku vyčítala nesúlad vnútroštátnej úpravy s európskou smernicou. Účinnosť navrhuje od 1. januára 2020.

Súhlasil s novelou o práci s mládežou, prijal pozmeňujúce návrhy


Výbor Národnej rady (NR) SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport vo štvrtok odobril návrh zákona o podpore práce s mládežou. Zároveň však prijal pozmeňujúci návrh, ktorým chce upraviť dokladovanie bezúhonnosti a poskytovanie podnikových štipendií.

Po rokovaní s Radou mládeže Slovenska navrhol predseda výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) vo svojom pozmeňovacom návrhu, aby bezúhonnosť nebola dokladovaná povinne pred začiatkom výkonu dobrovoľníctva. Ten, pre koho dobrovoľník pracuje, by však mal možnosť potvrdenie si vyžiadať.

Pozmeňujúci návrh tiež obsahuje úpravu poskytovania podnikových štipendií. Podnikateľ a študent by mohli uzatvoriť zmluvu na dobu určitú ako podmienku štipendia.

Novela má posilniť a podporiť kvalitu práce s mládežou. Rezort školstva chce napríklad zaviesť nový inštitút značky kvality - Moderné centrum mládeže. Rozšíriť navrhuje tiež zoznam účelov, na ktoré sa poskytuje dotácia.

Značku kvality by mal udeľovať minister školstva na základe žiadostí hodnotených Akreditačnou komisiou. "Má ísť o obdobný nástroj ako periodické hodnotenie vysokých škôl so značkou výskumná univerzita. Cieľom zavedenia značky kvality aj v oblasti mládeže je zámer posilniť kvalitu práce s mládežou," uvádza sa v predkladanom materiáli. Dôvodom je potreba zvyšovania a garancie kvality inštitúcií pôsobiacich v oblasti práce s mládežou. Udeľovanie značky kvality môže podľa rezortu školstva výrazne pomôcť aj menším subjektom pôsobiacim v oblasti práce s mládežou.

Cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov tiež podporiť potenciál práce s mládežou a flexibilne reagovať na aktuálne potreby mladých ľudí či posilniť rozvoj participácie a angažovanosti mladých pri správe vecí verejných. Zaviesť chcú napríklad možnosť, aby obec ustanovila mládežnícky parlament, ktorý by napríklad prerokovával záväzné nariadenia obce týkajúce sa mládeže.

Upraviť by sa mal aj účel poskytnutia dotácií zo štátneho rozpočtu, ako aj niektoré podmienky poskytnutia dotácie s cieľom uľahčiť žiadateľom možnosť sa o dotáciu v oblasti práce s mládežou uchádzať. "Z toho dôvodu novela zákona napríklad znižuje mieru spolufinancovania a zároveň zavádza možnosť do spolufinancovania započítať aj hodnotu dobrovoľníckej práce," píše sa v predkladanom materiáli.