Bratislava 25. januára (TASR) - Vypočúvaním posledných 13 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR pokračuje v piatok tretí deň zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Na záver príde na rad hlasovanie o tom, ktorý zo 40 kandidátov spĺňa podmienky.

V piatok sa pred poslancami predstavia Zuzana Pitoňáková, Radoslav Procházka, Marián Sluk, Juraj Sopoliga, Peter Straka, Ľuboš Szigeti, Ján Šikuta, Robert Šorl, Ján Štiavnický, Daniela Švecová, Marek Tomašovič, Michal Truban a Martin Vernarský.

Híring sa začal v stredu (23.1.), kedy poslanci vypočuli prvých 12 kandidátov. Plán bol 13, ale kandidátka Eva Fulcová neprišla pre zdravotné problémy, predstavila sa listom. Vo štvrtok (24.1.) vystúpilo ďalších 14 kandidátov. Z celkovo 40 uchádzačov je úlohou poslancov zvoliť 18 uchádzačov o sudcovský post. Prezident SR Andrej Kiska z nich následne vymenuje deväť sudcov.

M. Vernarský musel pred výborom vysvetľovať, či spĺňa 15-ročnú právnu prax

Na ústavnom súde sa vyskytli prípady rozdielneho rozhodovania v identických skutkových veciach, avšak je ťažké posúdiť, kedy ide o naozaj identické právne problémy. Uviedol to pedagóg na Fakulte verejnej správy UPJŠ v Košiciach Martin Vernarský, ktorý je tiež externým poradcom na Ústavnom súde (ÚS) SR.

Parlamentný ústavnoprávny výbor ho vypočul ako posledného uchádzača o kandidatúru na sudcu ústavného súdu. Nominovala o Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ako aj predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

"Pokiaľ ide o posudzovanie identity vecí, často aj malá odchýlka prejednávaných vecí môže mať z ústavnoprávneho hľadiska veľký význam," uviedol na margo rozdielneho rozhodovania súdu v rovnakých právnych problémoch.

Aj pri tomto kandidátovi mali členovia výboru pochybnosti o tom, či spĺňa podmienku 15-ročnej právnickej praxe. Vernarský argumentoval tým, že sa na akademickej pôde venoval právu. "Osobne nemám pochybnosti, že prax spĺňam, pôsobil som sedem rokov na akadémii, odkiaľ som prešiel na ústavný súd," vysvetlil.

Vernarský tiež odpovedal na otázky týkajúce sa jeho akademického pôsobenia, zaoberal sa problematikou samosprávy. "Štát je ten, kto sa správa aj v oblasti vnútornej suverenity v prospech obcí. Myslím si, že štát by mal urobiť maximum pre to, aby obecná samospráva bola funkčná," uviedol.

Výbor pokračuje v rozprave, kde má prerokovať, či kandidáti splnili požiadavky zákona, a teda, či sa môžu zúčastniť voľby.

Od stredy (23.1.) vypočul výbor 39 zo 40 kandidátov. Jedinou kandidátkou, ktorá sa pred výbor nedostavila, je Eva Fulcová, dôvodom bola jej hospitalizácia pre zdravotné problémy. Pred výborom sa predstavila listom, ktorý zaslala.

M. Truban: Na ústavnom súde je nedostatok trestných právnikov

Ústavný súd (ÚS) SR má nedostatok trestných právnikov. Myslí si to kandidát na ústavného sudcu Michal Truban, ktorý to spomenul vo svojom príspevku na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR. Truban je predsedom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Na post ústavného sudcu ho nominovali šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová a Slovenská advokátska komora.

Aj preto je Truban presvedčený, že by bol ako trestný sudca pre ÚS prínosom. "Mojou motiváciou tiež je prispieť k zmenám, ktoré by asi na ÚS boli vhodné. Z pohľadu nás trestných sudcov je nevyhnutné, aby pomery v rozhodovaní boli zastabilizované, aby bola právna istota," povedal. Aby ÚS odľahčil, bol by za to, aby neriešil volebné sťažnosti.



Za svoj najväčší úspech považuje stabilizáciu špecializovaného súdu. "A to napriek peripetiám, ktorými si tento súd musel prejsť od svojho vzniku až do súčasnej podoby," konštatoval.

Truban priznal, že bol členom komunistickej strany, z ktorej vystúpil až po revolúcii, keď začalo platiť pravidlo, že sudcovia musia byť nestranní.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

M. Tomašovič: Sudca ÚS má hľadať spravodlivú rovnováhu medzi názormi

Úlohou sudcu ústavného súdu nie je posudzovať, ktorý z názorov je správny, ale hľadať spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi. Uviedol to prokurátor Generálnej prokuratúry SR a zároveň kandidát na ústavného sudcu Marek Tomašovič počas vypočúvania pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR. Kandiduje na návrh Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej komory exekútorov.

Tomašovič si myslí, že môže byť pre Ústavný súd (ÚS) SR prínosom, pretože sa vie vcítiť do názorov druhých ľudí. "Ústavný súd totiž často aplikuje zásadu proporcionality, keď sa stretáva s konkurujúcimi názormi na spoločnosť. Úlohou sudcu ústavného súdu nie je to, ktorý z tých názorov je správny, ale aby hľadal spravodlivú rovnováhu medzi viacerými názormi," uviedol.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Podobne sa vyjadril k téme kultúrno-etických otázok, podľa neho totiž zasahujú do politickej oblasti a aj tu treba hľadať spravodlivú rovnováhu. V prípade interrupcií by hranicu 12 týždňov nechcel rozširovať, zároveň si nemyslí, že interrupcie sú želateľné, úloha štátu v tejto oblasti by mala podľa neho spočívať vo výchovných opatreniach.

Právny mantinel eutanázií je podľa Tomašoviča daný judikatúrou Štrasburgu a registrované partnerstvá sú vec, ktorá by podľa jeho slov mala byť na Slovensku legislatívne zakotvená. "Slovenská spoločnosť v súčasnom štádiu nie je pripravená na to, aby pochopila prípadné umožnenie adopcií homosexuálnymi pármi," odpovedal na ďalšiu kultúrno-etickú otázku.

Svoje rezervy vidí Tomašovič v oblasti ľudských práv. "V doterajšej praxi som s mnohými oblasťami ľudských práv nemal do činenia. Pre mňa by to bola výzva na doplnenie si vedomostí," uzavrel.

D. Švecová: Za 45 rokov som sa nestretla s ovplyvňovaním mojej osoby

Predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová nezažila za 45 rokov v súdnictve situáciu, keď by ju chcel niekto ovplyvniť, korumpovať či na ňu naliehať. Povedala to pred poslancami Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR v rámci híringu kandidátov na posty ústavných sudcov.

Švecovú nominovali Právnická fakulta Univerzity Komenského, Právnická fakulta Trnavskej univerzity, rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský, Notárska komora SR, predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková a Slovenská advokátska komora.

"Som 45. rok vo funkcii a neobrátili sa na mňa ľudia, ktorí niečo žiadali. V tomto smere nie som sympatický človek. Žijem podľa etických pravidiel, v tom smere mám čistý register," uistila. Švecová tvrdí, že sa snaží vychádzať z kresťanských hodnôt, chrániť život, zdravie, ľudskú dôstojnosť, manželstvo aj rodinu. "Mám mimoriadny zmysel pre zodpovednosť, komunikáciu s kolegami. Mám miernu povahu, preferujem argumenty pred zvyšovaním hlasu," povedala o sebe.

Miroslav Beblavý (nezaradený) poukázal na to, že odkedy je Švecová šéfkou najvyššieho súdu, razantne vystupuje proti svojmu predchodcovi Štefanovi Harabinovi. "Predtým som ale nič také nezaznamenal," podotkol.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Švecová potvrdila, že ako šéfka súdu podala viacero disciplinárnych návrhov voči všetkým, u ktorých zistila, že existuje nejaké disciplinárne previnenie, ako prieťahy v konaní či porušenie sudcovskej etiky. "Je logické, že až potom, ako som sa stala predsedníčkou, lebo až teraz mám na to oprávnenie," podotkla.

Podľa jej slov v čase, keď sa stala šéfkou súdu, boli tam harabinovci, antiharabinovci a neutrálni. Švecová tvrdí, že nepatrila k žiadnej z týchto skupín.

Na margo nízkej dôvery verejnosti v súdnictvo uznala, že sudcovia miestami majú veľmi zlú povesť. "Ale na druhej strane, je to v povahe našej činnosti. Musíme rozhodnúť, čo nevyvoláva dobrú odozvu u toho, kto prehráva. Treba to preto brať s určitou rezervou. Ale netvrdím, že všetko je v poriadku," dodala.

J. Štiavnický: Ako poradca ÚS sa viem vžiť do úlohy sudcu

Poradca Ústavného súdu (ÚS) SR Ján Štiavnický si myslí, že mentalita poradcu je veľmi silno previazaná s mentalitou sudcu. Aj to je dôvod, ktorým počas vypočúvania na pôde parlamentného ústavnoprávneho výboru vysvetľoval svoju pripravenosť na funkciu ústavného sudcu. Ako kandidáta ho navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ako aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

"Mentalita poradcu, ktorý radí, sa mi veľmi silno previazala s mentalitou sudcu. Pracujeme veľmi vnútorným previazaním, viem sa vžiť do úlohy sudcu, ale zároveň to považujem za svoju slabinu, že akokoľvek som spolupracoval so sudcami, nikdy som nesúdil," uviedol Štiavnický.

V rozhodovacej činnosti by mal podľa neho ústavný súd smerovať viac k hmotným právam. Dodal tiež, že najväčšia zodpovednosť sudcu je voči občianskej spoločnosti a voči sebe samému a svojmu svedomiu.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Štiavnický odpovedal aj na otázku týkajúcu sa nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorého odmietol vymenovať bývalý prezident Ivan Gašparovič, hoci ho zvolil parlament. Podľa neho mal vzniknúť opätovný výklad a nemalo dôjsť k ústavnej sťažnosti. "Ďalším výkladom sa malo dôjsť k tomu, či ho prezident mohol odmietnuť. Ale tým, že pán docent Čentéš bol navrhnutý Národnou radou a odmietol ho prezident, ten spor mal prebiehať na osi Národnej rady, ktorá mala hájiť svojho kandidáta. Mal sa otvoriť koncept ústavnej spolupráce, čiže dovtedy bude Národná rada ponúkať svojich kandidátov, dovtedy bude rokovať s prezidentom, kým sa nezhodnú," uviedol s tým, že by to bolo oveľa demokratickejšie a transparentnejšie.

Štiavnický dodal, že súhlasí so zrušením Mečiarových amnestií tak, ako je to naformulované v rozhodnutí ústavného súdu.

R. Šorl: Z väzby pre aktivistov Greenpeace som nebol nadšený

Slovenská trestná politika je pri stíhaní postavená na tom, že mnoho vecí sa rieši návrhom na väzbu. Počet väzobných stíhaní sa mimoriadne zvýšil, a to nie je v poriadku. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to povedal kandidát na ústavného sudcu Robert Šorl. On sám je predsedom Okresného súdu v Prievidzi, navrhli ho členovia Súdnej rady, Právnická fakulta Trnavskej univerzity a Slovenská advokátska komora.

Práve súd v Prievidzi poslal koncom minulého roka 12 aktivistov Greenpeace za protestnú akciu do väzby. Previnilci vyliezli na ťažobnú vežu hornonitrianskych baní. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár o niekoľko dní prikázal ich prepustiť.

"Tá kauza bola ťažká, obvinení boli zo zahraničia. Pre mňa to je súdne rozhodnutie, do ktorého správnosti ja ako predseda sporu zasahovať nemôžem. Jediné, o čo som sa zaujímal, je, či bolo na súde všetko zabezpečené. Kolegyňa v sobotu rozhodla, ja som sa to dozvedel v nedeľu ráno. Určite som sa tomu nepotešil, nebol som z toho nadšený, prišla mediána kritika," povedal. Či sa to dalo riešiť náramkami, Šorl nevie, pripúšťa však, že áno.

Na margo svojej motivácie kandidovať na sudcu Ústavného súdu SR povedal, že vychádza jednak z toho, že bol navrhnutý a z presvedčenia, že by túto funkciu mohol zvládnuť. Šorl sa okrem iného pochválil zrýchlením práce na svojom súde a poklesom počtu nevybavených vecí.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

J.Šikuta: Mojim prínosom pre ÚS môžu byť skúsenosti z ESĽP

Za jeden z problémov ústavného súdnictva považuje sudca Najvyššieho súdu SR Ján Šikuta fakt, že senáty v podobnom právnom probléme rozhodujú rôzne. Počas vypočúvania Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR sa viackrát odvolával na svoje skúsenosti z pôsobenia na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Šikutu za kandidáta na ústavného sudcu nominovali právnické fakulty UPJŠ v Košiciach a UK v Bratislave, ako aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

"Môj prínos môže byť zo strany poznatkov a skúseností zo štrasburského súdu," uviedol Šikuta a vysvetlil, že čoraz viac Slovákov sa obracia na štrasburský súd, pretože na domácej pôde podľa neho nenachádzajú pochopenie.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

Problémom na Ústavnom súde (ÚS) SR je podľa Šikutu aj rozdielne rozhodovanie senátov v podobnom právnom probléme. "Sám ústavný súd rozhoduje rozdielne, ale aj v senáte napríklad traja sudcovia tiež nemajú jednotný názor, to sa stáva. To sa týka veľmi úzko a priamo princípu právnej istoty. Ľudia musia mať mieru istoty, ako bude vec rozhodnutá," vyhlásil a zároveň dodal, že za rozdielne právne názory nie je možné sudcov sankcionovať.

Šikuta tvrdí, že sudca nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie, existuje však podľa neho viacero možností, aká situácia môže vzniknúť. "Napríklad pri prieťahoch v súdnych konaniach môže byť problémom identifikovať samotný problém alebo môže vzniknúť problém, že ktorý sudca nesie zodpovednosť za ktoré konkrétne omyly," priblížil.

"Vzhľadom na moju prednáškovú a publikačnú činnosť po celej Európe by moje pôsobenie na ústavnom súde mohlo zvýšiť medzinárodnú prestíž tohto súdu", doplnil Šikuta dôvody svojej kandidatúry.

Výbor v posledný deň verejných híringov vypočul zatiaľ siedmich kandidátov, k rokovaniu sa vráti po prestávke o 17.15 h. Vypočuť má ešte šesť kandidátov.

Ľ. Szigeti: Nikdy som nebol v situácii, že by ma chcel niekto ovplyvniť

Predseda Okresného súdu v Galante Ľuboš Szigeti, na ktorom pôsobí už viac ako 30 rokov, sa nikdy nedostal do situácie, že by sa ho v jeho činnosti niekto pokúšal ovplyvniť. Povedal to poslancom na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR počas vypočúvania kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Szigetiho nominovala Slovenská komora exekútorov.

Foto: TASR - Pavel Neubauer

"Ako predseda súdu som v živote nešiel za nikým, aby som intervenoval, ako ma rozhodnúť," deklaroval Szigeti. Zároveň ako príslušník národnostnej menšiny si nemyslí, že by práva menšín na Slovensku mali byť nejako upravované, považuje ich za štandardné.

Na margo registrovaných partnerstiev povedal, že treba o tom hovoriť, pričom si myslí, že by sme sa mali vybrať skôr liberálnejšou cestou. Na druhej strane problematiku interrupcie považuje za komplikovanejšiu, keďže ide aj o medicínsky problém.

Podľa P. Straku je potrebné posilniť princípy ochrany spotrebiteľa

Téme ochrany spotrebiteľa venoval prevažnú časť svojho vystúpenia pred parlamentným ústavnoprávnym výborom sudca Krajského súdu v Prešove Peter Straka, ktorého ako kandidáta na ústavného sudcu navrhla Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.

Straka sa označuje ako zástanca posilnenia práv občanov. "U nás tak málo stačí na to, aby niekto obral o majetky slabších práve zneužitím princípu ich ochrany. Pre nastupujúcu generáciu na ústavnom súde je dôležité, aby osobitne bdela nad občianskym zákonníkom, aby sa ustrážili veci v prospech princípov súkromného práva, ochrany slabšieho," doplnil.

Foto: TASR - Jakub Kotian

"V minulosti som bol otestovaný niekoľkokrát, musel som sa rozhodnúť v nie ľahkých situáciách, čo povedať a neboli to bezvýznamné posty, voči ktorým som mal výhrady," reagoval Straka na to, či mal skúsenosť s tlakmi vo výkone sudcovskej funkcie.

Straka uviedol, že je veľký zástanca princípu slobody prejavu, dôležitá je pre neho komunikácia. "Treba veci odkomunikovať. V demokracii je komunikácia veľmi dôležitá, som skôr je zástanca," vysvetlil.

Lepšia starostlivosť odborníkov o tehotnú ženu by podľa Straku znamenala, že by svoje rozhodnutie podstúpiť interrupciu prehodnotila. Manželstvo berie ako jedinečný zväzok muža a ženy tak, ako je zakotvené v ústave.

J. Sopoliga sa venoval novinovým článkom, spájanie so Š. Harabinom odmieta

Uvádzanie medializovaných informácií na pravú mieru. Najmä takto poňal svoje predstavenie na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR kandidát na ústavného sudcu Juraj Sopoliga. K svojmu odbornému životopisu prešiel až potom, ako ho predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) upozornil, že poslanci nemajú dotknuté články k dispozícii.

Foto: TASR - Martin Baumann

Juraj Sopoliga je prezidentom Združenia sudcov Slovenska, za ústavného sudcu ho navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Sopoliga sa už o post ústavného sudcu uchádzal. V parlamente bol v roku 2014 zvolený za kandidáta, prezident Andrej Kiska ho vak nevymenoval.

Vo svojej reči kritizoval Sopoliga najmä informácie v médiách. Odmietol titulok, podľa ktorého bránil Harabina. "Je to pokus vtiahnuť ma do politiky, keďže Štefan Harabin kandiduje na prezidenta. Ja politik nie som a neuchádzam sa o politickú funkciu," deklaroval a vyprosil si označovanie ako Harabinov lokaj.

V tejto súvislosti odmietol aj tvrdenie, že v rámci Súdnej rady spolupracoval s Harabinom. Spresnil to, že spolupracoval so všetkými členmi rady, aj s tými, ktorí majú iný názor.

Medializovanú informáciu o tom, že Sopoliga na vyhlásenie sudcov Päť viet kritizujúce stav súdnictva spísal antichartu na obranu Harabina, odmietol. Podľa jeho slov ju napísala sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach, ktorej on predsedal. "Doteraz nikto nezverejnil, čo tento dokument obsahuje. Považujem to za nálepkovanie. To, čo je tam napísané, nebolo nikým spochybnené ako nepravdivé," uviedol s tým, že je to prehľad pozitívnych opatrení. "Nie je tam žiadne slovo, že odsudzujeme tých, ktorí prejavili svoj názor na Štefana Harabina. Ak malo 105 sudcov právo prejaviť svoj názor, mali sme to právo aj my," deklaroval.

Sopoliga neobišiel ani antidiskriminačné žaloby sudcov pre menšie platy, ako mali sudcovia na špeciálnom súde. Sopoliga tieto žaloby obhajoval a pomáhal s nimi aj kolegom. "ÚS konštatoval, že došlo k platovej diskriminácii sudcov," poznamenal. Sudcovia potom žiadali doplatenie mzdy za štyri roky vo výške asi 125.000 eur na hlavu. Že to bolo amorálne, Sopoliga odmieta. "Podanie žaloby je jedným zo základných práv," povedal.

Zároveň potvrdil, že od expolitika Daniela Lipšica vysúdil odškodnenie za jeho výroky o amorálnosti žalôb. Vtedajšieho poslanca za KDH žaloval o 10.000 eur.

Na margo nízkej dôveryhodnosti súdnictva povedal, že tieto prieskumy verejnej mienky nepovažuje za objektívne. Poukázal na to, že väčšina respondentov nemá žiadnu skúsenosť so súdmi a vychádzajú len z toho, čo sa dozvedia z médií. "Prieskumy by sa mali robiť len s tými, ktorí poznajú justíciu zvnútra," odporučil. Za chybu však označil nízku vymožiteľnosť práva. Príčinu vidí v sudcoch, ale aj v politikoch, ktorí majú vytvoriť pre prácu sudcov ideálne podmienky. "Podmienky, najmä na tých najzaťaženejších súdoch, sú katastrofálne. To je aká zodpovednosť štátu," pýtal sa.

M.Sluk: Nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania súdov

Rozhodovacia činnosť súdov nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná, nemyslím si, že prieťahy spôsobuje nejednotnosť rozhodovania. Uviedol to predseda senátu Najvyššieho súdu (NS) SR Marián Sluk počas vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Za kandidáta na ústavného sudcu ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

"Myslím si, že ide skôr o štúdium, výklad legislatívy. Chybou nie je to, ak počas nejakého obdobia dochádza k rôznym rozhodnutiam, rozhodovacia činnosť nie je taká jednoduchá, aby bola jednotná," odpovedal na otázku týkajúcu sa súdnych prieťahov.

Foto: TASR - Martin Baumann

Podľa Sluku je výskyt rodinných väzieb na súdoch prirodzený, napríklad, keď sa ľudia na súdoch spoznajú. "Prirodzene sa nejaká väzba vyskytne. Zrejme neviem ovplyvniť to, koľko väzieb sa vytvorí, ale nejaká percentuálna výška by mohla byť regulovaná," uviedol.

Členov výboru zaujímal aj jeho názor na sudcu Štefana Harabina, Sluk ho v minulosti podporil v kandidatúre na predsedu NS. "Pristupujem k človeku ako k nepopísanej tabuli, zastávam názor, že pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do súťaže, malo by to byť umožnené každému. Každému som umožnil, aby sa v tej súťaži mohol zúčastniť. Nič iné v tom nebolo," doplnil.

Sluk doplnil, že svoju nezávislosť a odbornosť deklaruje viac ako 20-ročnou sudcovskou praxou na všetkých stupňoch súdov.

R.Procházka: Za poznanie, že moja úloha nie je na čele strany, som zaplatil veľa

Cítim sa plne spôsobilý a pripravený podieľať sa na ochrane ústavnosti. Za poznanie, že mojou úlohou nie je vedenie politickej strany, som zaplatil veľmi vysokú cenu a som rád, že som späť v odbornom prostredí. Na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR to v piatok vyhlásil právnik a expolitik Radoslav Procházka, ktorý sa uchádza o kreslo na Ústavnom súde SR. Na tento post ho nominovali exminister kultúry Marek Maďarič (nezaradený) a Slovenská advokátska komora.

Foto: TASR – František Iván

"Moja integrita ako ústavného právnika sa opiera o dve nohy. Vždy, keď tu bol spor o ochranu základných práv a slobôd, nikdy som nebol ticho a nikdy som tieto svoje postoje neprispôsoboval momentálnym náladám či politickému vkusu. Vždy som si povedal svoje. Fakt, kto je pri moci, dôvodom na zmenu mojich ústavnoprávnych a ľudskoprávnych postojov nikdy nebol. Tu zostávam odolný voči akýmkoľvek zmenám," deklaroval Procházka.

Foto: TASR - Martin Baumann

Na margo faktu, že sa nedostal na post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu kvôli pochybnostiam o jeho integrite, poznamenal, že ho to obohatilo. "O skúsenosť, bez ktorej by som nebol na funkciu ústavného sudcu takto pripravený. Podľa mňa to neznamená doživotný zákaz pôsobiť vo sfére, kde môžem byť užitočný," myslí si.

Procházka sa nevyhol ani téme parlamentných volieb v marci 2016, po ktorých vstúpil ako predseda strany Sieť do koalície so Smerom-SD, SNS a Mostom-Híd. "Môj odchod z parlamentu bol učebnicovou ukážkou neslávneho konca. Ak by som sa uchádzal o politický mandát, musel by som tejto téme dať relevanciu. Ale dnes sa uchádzam o robotu, o ktorej som presvedčený, že by som ju robil dobre. V mojich ústavnoprávnych postojoch som preukázal plnohodnotnú integritu," uistil. Otázku, ktoré svoje zlyhania považuje za najväčšie, označil za príliš intímnu. Na výzvu, aby rozvinul svoj vzťah k pravde, povedal, že je to kľúčová a základná hodnota.

Medzi jeho motívy kandidatúry na ÚS zaradil vehementné trvanie na rovnosti pred zákonom. Jednou z kľúčových úloh ÚS je podľa Procházku napomáhať predvídateľnosti práva a právnej istote. "Ešte dôležitejšie ako to, čo ÚS povie, je, aby to hovoril konzistentne," povedal Procházka s tým, že ako ústavný sudca bude každé svoje rozhodnutie opierať výlučne o text ústavy a pri rozhodovaní bude prihliadať len na odborné argumenty.

Z.Pitoňáková: Rozhodnutia ÚS by mali byť riadne odôvodnené

Najdôležitejšie by malo byť riadne odôvodnenie rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR, myslí si advokátka a dlhoročná externá poradkyňa ÚS Zuzana Pitoňáková, ktorú za kandidátku na ústavnú sudkyňu navrhol poslanec parlamentu Eduard Adamčík (Most-Híd). Vie si predstaviť debatu v médiách, kde by sudcovia ÚS mali vysvetľovať verejnosti niektoré dôležité rozhodnutia.

Pitoňáková počas vypočúvania na Ústavnoprávnom výbore NR SR uviedla, že niektoré rozhodnutia ÚS by mali byť lepšie odôvodnené vzhľadom na právo na spravodlivý proces. Zároveň však dodáva, že neopodstatnené sťažnosti ústavný súd zaťažujú, vie si predstaviť osvetu medzi advokátmi. "Aby svojim klientom nedávali nádej, že ústavný súd je ten, ktorý vyrieši ich problémy," doplnila.

Foto: TASR - Martin Baumann

Lepšiemu vysvetľovaniu dôležitých rozhodnutí by podľa Pitoňákovej mohlo pomôcť vystupovanie v médiách. "Debata za okrúhlym stolom po nejakom dôležitom rozhodnutí by možno bola akceptovateľná, aby bolo širokej verejnosti bližšie vysvetlené rozhodnutie, aby sa právo priblížilo občanom Slovenska," poznamenala.

"Ochrana ľudských práv je to, čomu som sa chcela venovať celý svoj profesionálny život," uviedla Pitoňáková pri predstavení svojej predchádzajúcej činnosti.

Na otázku, týkajúcu sa ochrany nenarodených detí, kandidátka odpovedala, že pokiaľ by štát vytvoril pre ženy, ktoré sú mladými slobodnými matkami, lepšie ekonomické podmienky, menej z nich by uvažovalo o interrupcii.

I keď ju na kandidatúru navrhol poslanec za Most-Híd, vylúčila svoju previazanosť s vládnou koalíciou. Uviedla, že s politikou nemá nič spoločné.