Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Lekári súhlasia, že plánované zmeny by pre pacienta priniesli dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Prvé zmeny v ambulantnej zdravotnej starostlivosti by podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) mohli začať fungovať do roku 2030, ako celok však určite nie. Pre TASR to uviedla v reakcii na strategický rámec starostlivosti o zdravie do roku 2030, ktorý okrem iného hovorí o zavedení integrovaného modelu do ambulantnej starostlivosti.
"Urobiť plán a koncepciu je len začiatok, treba zmeniť aj prístup k lekárom, vytvoriť im také podmienky na prácu, aby ich táto profesia lákala a aby nám po skončení školy neodchádzali za lepšími podmienkami mimo SR," poznamenali lekári. Súhlasia, že plánované zmeny by pre pacienta priniesli dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. "Pacient by čakal na ošetrenie kratšie, lekár by mal možno viac času na jednotlivých pacientov," doplnili.
Komora poznamenala, že základom sú v tejto súvislosti zdroje. "Ak budú cielené, ako to ministerstvo plánuje, tak je to pozitívne," uviedla. Na vybudovanie integrovanej siete zdravotnej starostlivosti je tiež podľa nich potrebná spolupráca so samosprávami či veľkými podnikmi.
Integrovaný model ambulantnej zdravotnej starostlivosti by podľa SLK v praxi fungoval podobne ako v minulosti zdravotné strediská, ktorých súčasťou boli aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, tzv. SVALZ-y. "Mali veľký význam napríklad počas zastupovania kolegu v čase PN, dovolenky a podobne, ale poskytovali aj možnosť konzultácií zložitejších prípadov. Dôležité bolo, že zdravotné strediská boli naviazané na polikliniky a nemocnice I. typu takisto na princípe spádovosti," priblížilo SLK.
Hodnotí pozitívne, že ministerstvo zdravotníctva v materiáli odhaľuje nedostatok lekárov a presne určuje regióny, kde je ohrozená zdravotná starostlivosť. "Konečne sa pracuje s objektívnymi číslami, a to vďaka tomu, že lepšie namodelovali sieť, respektíve potreby v jednotlivých regiónoch," skonštatovali lekári. Otázkou však podľa nich zostáva, ako situáciu s nedostatkom lekárov a ambulancií zmeniť.
Komora podotkla, že už roky presadzuje model optimálnej siete špecialistov, podobne je to aj pri všeobecných lekároch. Snahu o definovanie siete pre menšie celky považuje za správnu. Zdôraznila tiež, že reformu všeobecnej zdravotnej starostlivosti nemožno oddeľovať od reformy špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré musia podľa SLK prebiehať súčasne.
Strategický rámec má okrem iného za cieľ implementovať integrovaný model do ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Tá je podľa ministerstva zdravotníctva aktuálne fragmentovaná, s rozdielnymi motiváciami a nedostatkom koordinácie, čo spôsobuje neefektívne využívanie zdrojov. Všeobecné ambulancie by tak podľa ministerstva zdravotníctva mohli byť v budúcnosti dostupnejšie a zlepšiť by sa mohla aj koordinácia primárnej sféry so špecialistami. V segmente špecializovanej ambulantnej starostlivosti strategický rámec hovorí o potrebe aktualizovať súčasnú podobu minimálnej siete.
"Urobiť plán a koncepciu je len začiatok, treba zmeniť aj prístup k lekárom, vytvoriť im také podmienky na prácu, aby ich táto profesia lákala a aby nám po skončení školy neodchádzali za lepšími podmienkami mimo SR," poznamenali lekári. Súhlasia, že plánované zmeny by pre pacienta priniesli dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. "Pacient by čakal na ošetrenie kratšie, lekár by mal možno viac času na jednotlivých pacientov," doplnili.
Komora poznamenala, že základom sú v tejto súvislosti zdroje. "Ak budú cielené, ako to ministerstvo plánuje, tak je to pozitívne," uviedla. Na vybudovanie integrovanej siete zdravotnej starostlivosti je tiež podľa nich potrebná spolupráca so samosprávami či veľkými podnikmi.
Integrovaný model ambulantnej zdravotnej starostlivosti by podľa SLK v praxi fungoval podobne ako v minulosti zdravotné strediská, ktorých súčasťou boli aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, tzv. SVALZ-y. "Mali veľký význam napríklad počas zastupovania kolegu v čase PN, dovolenky a podobne, ale poskytovali aj možnosť konzultácií zložitejších prípadov. Dôležité bolo, že zdravotné strediská boli naviazané na polikliniky a nemocnice I. typu takisto na princípe spádovosti," priblížilo SLK.
Hodnotí pozitívne, že ministerstvo zdravotníctva v materiáli odhaľuje nedostatok lekárov a presne určuje regióny, kde je ohrozená zdravotná starostlivosť. "Konečne sa pracuje s objektívnymi číslami, a to vďaka tomu, že lepšie namodelovali sieť, respektíve potreby v jednotlivých regiónoch," skonštatovali lekári. Otázkou však podľa nich zostáva, ako situáciu s nedostatkom lekárov a ambulancií zmeniť.
Komora podotkla, že už roky presadzuje model optimálnej siete špecialistov, podobne je to aj pri všeobecných lekároch. Snahu o definovanie siete pre menšie celky považuje za správnu. Zdôraznila tiež, že reformu všeobecnej zdravotnej starostlivosti nemožno oddeľovať od reformy špecializovanej ambulantnej starostlivosti a ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré musia podľa SLK prebiehať súčasne.
Strategický rámec má okrem iného za cieľ implementovať integrovaný model do ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Tá je podľa ministerstva zdravotníctva aktuálne fragmentovaná, s rozdielnymi motiváciami a nedostatkom koordinácie, čo spôsobuje neefektívne využívanie zdrojov. Všeobecné ambulancie by tak podľa ministerstva zdravotníctva mohli byť v budúcnosti dostupnejšie a zlepšiť by sa mohla aj koordinácia primárnej sféry so špecialistami. V segmente špecializovanej ambulantnej starostlivosti strategický rámec hovorí o potrebe aktualizovať súčasnú podobu minimálnej siete.
