Bratislava 16. apríla (TASR) - Slovenská lekárska komora (SLK) upozornila na možné nedostatky pilotných auditov štátnych nemocníc. Podľa nej nezohľadňujú komplexne súčasné pomery ani reálnu prevádzku štátnych nemocníc. Zároveň uviedla, že keďže audity neboli zverejnené, na Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sa obrátila so žiadosťou o ich sprístupnenie. TASR o tom informoval manažér pre komunikáciu a médiá SLK Prokop Slováček.

„Komora je toho názoru, že nedostatky uvedené v auditoch mali byť najprv prerokované v odborných kruhoch s prijatím konkrétnych opatrení na ich odstránenie, a až následne zverejnené v médiách. Z dostupných vyjadrení predpokladáme, že audit, žiaľ, nezohľadňuje komplexne súčasné pomery, a už vôbec nie reálnu prevádzku štátnych nemocníc, ako aj zdravotníctva ako celku,“ priblížila.

SLK je sklamaná z interpretácie auditov zo strany politikov. Politizácia problému je podľa nej kontraproduktívna a zavádzajúca odbornú aj laickú verejnosť. „Myslíme si, že skutočná situácia v našich nemocniciach nekorešponduje s ich vyjadreniami a možno ani s výsledkami auditu,“ uviedla.

Komora upozornila, že údaje o nadstave lekárov v štátnych koncových nemocniciach môžu byť skreslené. Podľa nej to môže súvisieť aj s dlhodobým nedostatkom sestier a nepomerom medzi zdravotníckym personálom. „Niektorí uvádzajú, že v štátnych koncových nemocniciach vrátane univerzitných je nadstav lekárov o takmer jednu štvrtinu oproti minimálnemu personálnemu normatívu. To môže súvisieť aj s nedostatočným pomerom medzi počtom lekárov a počtom sestier, ktorých je už viac ako 20 rokov nedostatok,“ poznamenala.

Komora dodala, že audity nezohľadňujú špecifiká univerzitných nemocníc, kde sa poskytujú najzložitejšie výkony a liečia najťažšie prípady z celého Slovenska. „Celkový počet lekárov na lôžkových a nelôžkových oddeleniach nevypovedá o náročnosti práce a prevádzke oddelení či kliník,“ skonštatovala.

Podľa SLK treba pri auditoch zohľadniť aj to, že univerzitné nemocnice zamestnávajú nielen lekárov, ale aj pedagógov. „Okrem toho sú klinické pracoviská často zapojené do klinických štúdií v rámci vedecko-výskumnej činnosti. Na univerzitných a fakultných nemocniciach sa vychovávajú lekári, ktorí po získaní špecializácie pracujú v okresných nemocniciach,“ objasnil Slováček.

SLK zároveň považuje za zavádzajúce aj závery o nízkom počte chirurgických výkonov či neefektívnom využívaní diagnostických prístrojov. Podľa nej ich treba hodnotiť v kontexte financovania zo strany zdravotných poisťovní. Doplnila, že nemocnice majú zo strany poisťovní zazmluvnené finančné mesačné limity. Ak vykonajú viac výkonov, nadlimitné výkony im poisťovne neuhradia, čo vedie k vytváraniu straty. „Finančne sú limitované aj výkony napr. na CT a MR, a pokiaľ nemocnice vykonajú viac vyšetrení a prekročia finančný limit, taktiež im nie sú uhradené. Takže ak operujú viac, automaticky vytvárajú dlh,“ konštatovala.

Súčasný systém financovania nemocníc prostredníctvom DRG je podľa SLK nesystémový, keďže úhrady sa nastavujú podľa dostupných zdrojov a nie reálnych nákladov. „Pokiaľ sa táto deformácia neodstráni a financovanie nebude zohľadňovať reálne náklady, nebude v zdravotníctve poriadok,“ upozornila. Zároveň poukázala na to, že v iných štátoch Európskej únie sú univerzitné a koncové nemocnice financované z viacerých zdrojov, čo by sa podľa komory malo uplatniť aj na Slovensku.

Zo záverov piatich pilotných auditov štátnych nemocníc vyplynulo podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) osem opatrení, na ktoré je potrebné sa zamerať. Ich cieľom je najmä hľadanie synergií, kontrola mechanizmov a zvyšovanie výkonnosti nemocníc. Opatrenia by sa mali týkať všetkých štátnych nemocníc. Na mnohých z nich sa podľa ministra už pracuje a zavádzať by sa mali priebežne.

Šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) naznačil, že audity poukázali na viaceré stupne neefektivity, napríklad nadpočet zamestnancov a nadčasových hodín či neefektívne využívanie operačných sál.