Bratislava 28. októbra (TASR) - Slovo angažmán k nám prišlo z francúzštiny a v slovenčine môže mať dva gramatické rody. Označuje zmluvu uzavretú s umelcom alebo športovcom na určitý čas či výkon. Zároveň môže pomenúvať aj pracovné miesto, ktoré takouto zmluvou človek získa. Uviedla to vedecká pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) Romana Krolčíková v novej časti seriálu Slová zvonka.

Slovo angažmán sa do slovenčiny pôvodne prevzalo ako nesklonné podstatné meno stredného rodu a vo vetách nemenilo svoj tvar. Krolčíková uviedla ako príklad spojenia „vďaka prestížnemu angažmán odišla do Viedne“ a „mladí športovci sa snažia získať zahraničné angažmán“.

Dodala, že situácia sa postupom času menila, keďže sa slovo končí na spoluhlásku a takéto zakončenie je v slovenčine typické pre podstatné mená mužského rodu. Z tohto dôvodu ho mnohí používatelia jazyka začali skloňovať ako mužské podstatné meno podľa vzoru dub. Dnes sa už bežne používa vo vete vyskloňovaný tvar, napríklad „po návrate zo zahraničného angažmánu sa cítil vyčerpaný“.

„Dôležité je, aby sme si zapamätali, že ak použijeme mužský rod, povieme ten angažmán a slovo budeme skloňovať. Ak použijeme stredný rod, povieme to angažmán a slovo zostane nesklonné. Obe možnosti sú správne,“ uzavrela.

Seriál Slová zvonka pripravuje Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) v spolupráci s JÚĽŠ SAV. Zameraný je na používanie súčasnej slovenčiny. Upozorňuje na cudzie slová, ich písanie, vyslovovanie či skloňovanie.