Bratislava 26. septembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (JÚĽŠ SAV) pripravila seriál o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka. Vedecká pracovníčka SAV Romana Krolčíková vysvetľuje, ako sa do slovnej zásoby dostalo slovo víkend.

Pred prevzatím slova víkend sa v slovenčine nepoužíval žiadny osobitný výraz pre dva voľné dni na konci týždňa, pretože voľná bola iba nedeľa. Bežnou súčasťou slovnej zásoby sa slovo víkend stalo až po skončení druhej svetovej vojny. Vtedy sa zmenil pracovný režim spoločnosti a ustálil sa model dvojdňového pracovného voľna, teda voľnej soboty a nedele. Až zavedenie voľných sobôt prinieslo otázku, ako spoločne nazvať sobotu a nedeľu ako dni pracovného pokoja na konci týždňa.

V minulosti sa používali slovné spojenia, ako napríklad „voľná sobota, dni oddychu, koniec týždňa alebo jednoducho sobota a nedeľa“. Chýbalo však jednoslovné pomenovanie. A to sme si nakoniec požičali z angličtiny.

Slovo víkend sa podľa anglickej výslovnosti pravopisne adaptovalo podľa zásady „píš, ako počuješ”.

Od zdomácneného podstatného mena sa pomerne rýchlo začali tvoriť odvodeniny. Napríklad sloveso víkendovať, prídavné meno víkendový alebo podstatné meno víkendovka. Prevzatím cudzieho slova sa tak obohatila slovná zásoba slovenčiny.