Bratislava 27. septembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) v spolupráci s Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, v. v. i. (JÚĽŠ SAV) pripravila seriál o prenikaní cudzích slov do slovenského jazyka. Vedecká pracovníčka SAV Romana Krolčíková vysvetľuje, aký význam má slovo kolaborácia.
V súčasnej slovenčine sa čoraz častejšie stretneme so slovami kolaborácia či kolaborovať v iných situáciách ako v minulosti. Nie vždy sa totiž používajú v tom význame, v akom ich zachytávajú súčasné slovníky slovenčiny.
V minulosti slová kolaborovať či kolaborácia označovali ústretovú spoluprácu s nedemokratickým vládnym režimom. Pôvod týchto slov pochádza z latinského collaborare a spájajú sa s vlastizradou či nemorálnym konaním obyvateľov okupovaného štátu. V období druhej svetovej vojny nadobudli dokonca pejoratívny, čiže hanlivý význam. Napríklad: „Počas vojny bol obvinený, že kolaboroval s nepriateľom, čím zradil vlastnú krajinu“ alebo „udala svoju susedu za kolaboráciu s Nemcami“.
Novšie sa v prekladoch z angličtiny slová kolaborácia a kolaborovať používajú ako štylisticky neutrálne ekvivalenty slov spolupráca, spolupracovať. Napríklad: „Naša firma bude tento rok kolaborovať so svetovou značkou na výrobe novej športovej kolekcie“ alebo „novým trendom je kolaborácia medzi influencermi“.
Vysvetlenie je pomerne jednoduché a dá sa povedať, že ide o generačnú záležitosť. Mladšia generácia si už negatívny význam týchto slov neuvedomuje, preto nemá problém používať slová kolaborácia a kolaborovať v neutrálnom význame. A to predovšetkým v špecifických komunikačných oblastiach, ako je informatika, marketing či módny priemysel.
Pri slovách kolaborácia a kolaborovať je teda potrebné si zapamätať, že môžu mať dva významy. Starší, negatívny význam súvisí so zradou. Preto je vždy dôležité citlivo vnímať kontext, v akom sa tieto slová používajú.