< sekcia Slovensko

Slováci boli na štvrtom paneli CoFoE aktívni

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Do skupiny 20 ambasádorov, zo 14 krajín EÚ, sa nedostali.

Štrasburg 17. októbra (TASR) - Účastníci štvrtého občianskeho panelu Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), ktorý sa skončil v nedeľu v Európskom parlamente (EP) v Štrasburgu, v závere podujatia zo svojich radov vyžrebovali 20 "ambasádorov". Tí budú návrhy, na ktorých sa spoločne dohodli, tlmočiť poslancom EP a európskym politikom.

Žrebovalo sa podľa troch vekových kategórií a na báze parity medzi mužmi a ženami spomedzi tých, ktorí boli ochotní sa viac a častejšie venovať konferencii. Koncom budúceho týždňa ich čaká osobné stretnutie s poslancami EP.

Do skupiny 20 ambasádorov, zo 14 krajín EÚ, sa nedostali účastníci konferencie zo Slovenska. Tí však ocenili, že dostali možnosť otvorene povedať svoje názory a zapojiť sa do debát, ktoré na jar 2022 vyústia v konkrétne odporúčania o reforme EÚ.

Ľuboš Pečálka zo Žiliny privítal, že išlo o náhodný výber občanov, čo je istota, že si organizátori nevybrali vytypovaných ľudí podľa nejakého vzorca. Pre TASR uviedol, že sa zaujíma o tému migrácie a jej príčiny. "Keď sa na to pozrieme z európskeho hľadiska, tak je pravda, že pôvodných Európanov ubúda. Veľa ľudí prichádza z iných štátov, bude sa to musieť nejak regulovať," vysvetlil.

Zapôsobila naňho skutočnosť, že všetky názory boli rovnako vypočuté a hoci účastníci konferencie prišli z rôznych krajín, majú na túto otázku rovnaký pohľad. Že treba začleniť migrantov, ale zároveň treba rozlišovať medzi ekonomickými migrantmi a tými, čo nemajú na výber a sú vo vlastnej krajine prenasledovaní.

Július Golej z Bratislavy na konferencii upozornil, že všetci hovoria o tom, že EÚ je najväčší poskytovateľ humanitárnej pomoci vo svete, ale nikto nespomenul, že Únia a jej členské štáty vyvážajú zbrane do rôznych častí sveta, pričom podporujú rozvracanie iných krajín a regiónov a pomáhajú eskalovať vojnové konflikty.

Na archívnej snímke pohľad na Európsky parlament.
Foto: TASR/AP


NATO považuje za čiernu dieru, čo sa týka verejných výdavkov jej členských krajín a zdôraznil, že je absurdné rozmýšľať o vytvorení európskej armády, ak by na ňu bolo treba vyčleniť ďalšie finančné položky. "To by bola zbytočná duplicita výdavkov najmä pre krajiny ako Slovensko, ktoré sa z pohľadu verejných výdavkov nachádza na chvoste krajín EÚ. Je smutné, že v období pandémie ako jedinú položku svojho rozpočtu Slovensko napĺňa práve vo výdavkoch na obranu. To je žalostné, lebo vieme, v akom stave je zdravotníctvo, nehovoriac o školstve," vysvetlil.

Golej uviedol, že za dodávkami zbraní vidí vplyv zbrojárskych lobistov, ktorí na to vynakladajú desiatky miliónov eur a dokázali sa prepracovať až k vládam a štruktúram EÚ. "Moja otázka znela, ako sa chcú s týmto kompetentní v EÚ vyrovnať. A či je to vôbec možné," povedal. Ak by mohol, tak navrhne odstránenie "systémovej poruchy" príliš veľkého vplyvu lobistov na priame rozhodovanie politikov na európskej úrovni o otázkach obrany.

Vladimir Lako z Vrútok uviedol, že jeho "srdcová téma" je obrana a ochrana vonkajších hraníc EÚ. "Vzhľadom k tomu v akej sme situácii a že sem prichádza množstvo legálnych aj nelegálnych migrantov, je to veľmi dôležitá téma," odkázal. Dodal, že v rámci diskusií na paneli bola snaha vyšpecifikovať témy, ktorými sa budú účastníci konferencie venovať v najbližších týždňoch a z toho by mali vyplynúť návrhy a odporúčania pre EP a európskych politikov.

Lako zároveň priznal, že sa na Slovensku cíti viac Slovák ako Európan a kým neprišiel do Štrasburgu, tiež mal pocit, že sa o politike EÚ rozhoduje niekde od stola a do členských krajín príde nariadenie či príkaz, čomu sa majú prispôsobiť. "Ale tým, že je človek tu, tak niektoré veci začína inač vnímať," skonštatoval.






(spravodajca TASR Jaromír Novak)