Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 4. október 2026Meniny má František
< sekcia Slovensko

Slováci sa sporia o slovenskú reláciu v Rádiu Krakow

Na snímke verejnoprávne Rádio Krakow v Krakove, 17. júna 2026. Foto: TASR - Slavomír Gregorík

Časť novej menšiny Slovákov tvrdí, že vo vysielaní zazneli nekritické pohľady na vojnový slovenský štát a žiada stiahnutie moderátora Daniela Halaja.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Krakov 3. októbra (TASR) - Slovenská komunita v poľskom Krakove sa sporí o podobu slovenskej relácie v Rádiu Krakow. Časť novej menšiny Slovákov tvrdí, že vo vysielaní zazneli nekritické pohľady na vojnový slovenský štát a žiada stiahnutie moderátora Daniela Halaja. Ten obvinenia odmieta a tvrdí, že petícia za jeho odvolanie skresľuje jeho pôsobenie aj obsah relácie. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.

Podľa otvoreného listu, ktorý inicioval Miloslav Slávik z iniciatívy Krakovská kaviareň, relácia slovenského menšinového vysielania Prameň z 13. septembra vytvára nostalgický obraz vojnovej Slovenskej republiky a spisovateľa Mila Urbana, ktorý bol odsúdený za svoju publikačnú činnosť počas vojny.

Autori petície namietajú aj označenie súčasného Slovenska ako „druhej Slovenskej republiky“ a tvrdenie o „amerických a československých koncentračných táboroch“ v súvislosti s povojnovou internáciou. List zároveň upozornil na údajné Halajove kontakty so sankcionovanou ruskou nadáciou Alexander Gorchakov Public Diplomacy Fund a na jeho text o vojnovom zločincovi Ratkovi Mladičovi, vydaný Čeľabinskou štátnou univerzitou, ktorého zatknutie opisuje ako únos.

Halaj tieto tvrdenia odmieta. Poukazuje na svoje články o ruskej agresii proti Ukrajine, dobrovoľníctvo v prospech ukrajinských utečencov a kontakty s ukrajinskými predstaviteľmi a ruskou opozíciou. „Z nich je jasné, že ruskú agresiu na Ukrajine od začiatku odsudzujem,“ uviedol pre TASR. Pozvanie od sankcionovanej ruskej nadácie podľa neho neznamenalo jeho spoluprácu s organizáciou a pozvánku ignoroval. „Nikde som nebol,“ vyhlásil. Odmieta aj, že by sa zastával Mladiča.

K relácii o Urbanovi uviedol, že jej obsah vychádzal z predstavenia nového vydania spisovateľových pamätí, na ktorom boli prítomné jeho deti. Halaj odmieta, že by ich výroky vydával za svoje. „Pochopiteľne som pri zostavovaní relácie dôraz kládol na knižné vydanie pamätí a spomienky detí ich pôvodcu,“ povedal.

Pri zmienke o iných ako nacistických koncentračných táboroch poukazuje na to, že takto nazývajú domáce zariadenia napríklad aj dobové pramene v Spojených štátoch i neskoršia vedecká literatúra, pričom pojem „koncentračné tábory“ nie je vyhradený iba pre druhú svetovú vojnu. Organizátori petície uvádzajú, že v poľskom a slovenskom kontexte nie je takéto označenie neutrálne a bez bližšieho objasnenia sa podľa nich stiera rozdiel medzi nacistickými koncentračnými tábormi a povojnovým internovaním nacistických zločincov a kolaborantov.

Sťažovatelia upozorňujú, že súčasné Slovensko bolo v relácii označené ako „druhá Slovenská republika“, čím podľa ich mienky vznikol dojem symbolickej kontinuity s režimom na Slovensku v rokoch 1939 až 1945. Halaj sa bráni, že slovné spojenie „druhá Slovenská republika“ použil len preto, aby ju odlíšil od vojnového štátu, ktorý sa v relácii tiež spomínal a dobovo sa oficiálne nazýval najprv Slovenský štát a neskôr Slovenská republika.

Petíciu považuje za súčasť dlhodobej kampane namierenej proti Spolku a uviedol, že ak by si jeho predstavitelia želali jeho odchod, z relácie by odišiel. Spolok združuje pôvodnú slovenskú menšinu - teda občanov Poľska slovenskej národnosti - a relácia má podľa Halaja slúžiť im. Petícia žiada okrem Halajovho odvolania aj zverejnenie kritérií výberu moderátora a väčšie zapojenie novej slovenskej diaspóry.

Šéfredaktor Rádia Krakov Mariusz Marcin Pulit pre TASR potvrdil, že moderátora podľa poľských zákonov deleguje organizácia zastupujúca národnostnú menšinu, ale námietky berie vážne a plánuje ich so Spolkom prerokovať. „Záleží mi, aby Prameň slúžil slovenskej komunite, odrážal jej rozmanitosť a spĺňal štandardy platné v Rádiu Krakow,“ uviedol.

Slávik sa podľa svojich slov s riaditeľom stretol v sprievode poslanca Sejmu Dominika Jaškowca z Občianskej koalície, ktorý je členom poľsko-slovenskej parlamentnej skupiny. Ten pre TASR uviedol, že so znepokojením sleduje obsah, ktorý relativizuje predstaviteľov vojnovej Slovenskej republiky. „Načo potrebujeme všetkých týchto démonov minulosti? Žime v priateľstve, dialógu a partnerstve bez nenávisti,“ vyhlásil.

(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)