< sekcia Slovensko

Slováci nepodporujú USA ako lídra v medzinárodných otázkach

Biely dom Foto: TASR/AP

Slovenská verejnosť má vo všeobecnosti menej priaznivé názory na USA a ich medzinárodnú politiku, ako je priemer ďalších európskych krajín.

Bratislava 18. septembra (TASR) – Slovensko v prieskume, týkajúcom sa otázky, kto by vo svete mal zohrávať líderskú úlohu v medzinárodných vzťahoch, už tradične najmenej podporuje Spojené štáty.

"Zároveň je zaujímavé to, že s takmer rovnakou intenzitou si myslí, že by ju malo zohrávať Rusko. Vytvára to akýsi zvláštny druh balansu," konštatoval pre TASR analytik Pavol Demeš.

Ten dnes na pôde rezortu diplomacie prezentoval výsledky projektu Transatlantických trendov, ktorý organizoval German Marshall Fund of USA (GMF).

Slovenská verejnosť má vo všeobecnosti menej priaznivé názory na USA a ich medzinárodnú politiku, ako je priemer ďalších európskych krajín. Vedúcu úlohu Spojených štátov v tejto oblasti považuje za potrebnú 38 percent Slovákov. Priemer za 11 krajín EÚ je 55 percent.

Zahraničnú politiku amerického prezidenta Baracka Obamu schvaľuje 53 percent opýtaných ľudí v SR, pričom priemer v sledovaných štátoch únie je 69 percent.

Priaznivý postoj k USA má na Slovensku 57 percent obyvateľov, priemer v jedenástke európskych štátov dosiahol 70 percent. SR sa líši aj nadpriemerne pozitívnymi postojmi k Rusku. Jeho vedúcu úlohu by schvaľovalo 39 percent ľudí a priaznivý postoj ku krajine má 58 percent opýtaných. To je najviac zo všetkých skúmaných krajín, v ktorých to je 28 percent.

"Slováci majú skôr nastavené multilaterálne videnia sveta. Teda chcú, aby v medzinárodných vzťahoch nedominovala žiadna krajina. Tradične patríme v prieskumoch medzi krajiny, ktoré veľmi dôverujú Európskej únii pri riešení ekonomických či politických problémov," priblížil Demeš.

Projekt Transatlantické trendy skúma od roku 2002 názory obyvateľov Spojených štátov, Európskej únie a Turecka na aktuálne otázky svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. V roku 2013 sa výskum uskutočnil v USA a v 11 členských krajinách EÚ (Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia), ako aj v Turecku. V každej krajine sa v júni náhodným výberom oslovilo približne 1000 respondentov nad 18 rokov.