FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Vzťahy medzi Poliakmi a Slovákmi v Jurgove sú tradične dobré, spoločné podujatia a sviatočné stretnutia sú otvorené pre všetkých bez rozdielu.
Autor TASR
Varšava/Jurgov 24. decembra (TASR) - V obci Jurgov na juhu Poľska, kde žije početná slovenská menšina, si miestni Slováci naďalej udržiavajú svoje vianočné zvyky. Hoci sa mnohé tradície prispôsobili modernej dobe, podľa predstaviteľky miestnej skupiny Spolku Slovákov v Poľsku Anny Mačičákovej ostávajú viaceré prvky slovenskej identity živé. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.
Podľa Mačičákovej sa vianočné zvyky na poľskej strane Spiša nelíšia od tých, ktoré majú Slováci v spišských obciach za hranicou. „Za mojich mladých čias bolo všetko po slovensky. Boli sme v Poľsku, ale tradície boli slovenské,“ uviedla Mačičáková pre TASR. Prejavuje sa to aj pri podobnosti miestnych krojov. „Kto nevie, tak ani nezistí, či je v Ždiari, v Jurgove alebo v Javorine,“ dodáva.
Štedrý večer je doteraz spojený s pôstnymi jedlami: hrachovou polievkou, žurom, čiže jedlom zo sušených sliviek, oblátkami či senom pod obrusom ako symbolom uloženia novonarodeného Ježiša v jasliach. „Tu ryba ako tradičné jedlo nikdy nebola,“ pokračuje Mačičáková a dodáva, že nové jedlá ako ryby či pirohy si ľudia priniesli z poľských miest, kam chodili za prácou.
Podobne ako v niektorých obciach na slovenskej strane Spiša, ani v Jurgove sa nejedáva mäso počas štedrej večere a podáva sa až po polnočnej omši. Počas sviatkov dodnes navštevuje domy kňaz s miništrantmi, čo neprerušila ani pandémia, spievajú sa koledy a dávajú dary.
Ďalšia členka miestnej slovenskej komunity si spomenula aj na vianočnú vinšovačku: „Na scešče, na zdrovie, na to Boze narodzenie, žeby še vam dažiô, v kumože, v obože, v každym kontku po džečontku a na poščeli troje.“
Folklór má v obci dodnes výrazné miesto a tunajšie folklórne súbory vystupujú aj na Slovensku. Mladí sa podľa miestnych do tradícií zapájajú dobrovoľne. „Je to láska k folklóru, nič iné,“ dodáva Anna Mačičáková.
Vzťahy medzi Poliakmi a Slovákmi v Jurgove sú tradične dobré, spoločné podujatia a sviatočné stretnutia sú otvorené pre všetkých bez rozdielu. Miestny kňaz sa dokonca naučil slovenské texty, aby mohol sláviť omše v jazyku slovenskej komunity.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
Podľa Mačičákovej sa vianočné zvyky na poľskej strane Spiša nelíšia od tých, ktoré majú Slováci v spišských obciach za hranicou. „Za mojich mladých čias bolo všetko po slovensky. Boli sme v Poľsku, ale tradície boli slovenské,“ uviedla Mačičáková pre TASR. Prejavuje sa to aj pri podobnosti miestnych krojov. „Kto nevie, tak ani nezistí, či je v Ždiari, v Jurgove alebo v Javorine,“ dodáva.
Štedrý večer je doteraz spojený s pôstnymi jedlami: hrachovou polievkou, žurom, čiže jedlom zo sušených sliviek, oblátkami či senom pod obrusom ako symbolom uloženia novonarodeného Ježiša v jasliach. „Tu ryba ako tradičné jedlo nikdy nebola,“ pokračuje Mačičáková a dodáva, že nové jedlá ako ryby či pirohy si ľudia priniesli z poľských miest, kam chodili za prácou.
Podobne ako v niektorých obciach na slovenskej strane Spiša, ani v Jurgove sa nejedáva mäso počas štedrej večere a podáva sa až po polnočnej omši. Počas sviatkov dodnes navštevuje domy kňaz s miništrantmi, čo neprerušila ani pandémia, spievajú sa koledy a dávajú dary.
Ďalšia členka miestnej slovenskej komunity si spomenula aj na vianočnú vinšovačku: „Na scešče, na zdrovie, na to Boze narodzenie, žeby še vam dažiô, v kumože, v obože, v každym kontku po džečontku a na poščeli troje.“
Folklór má v obci dodnes výrazné miesto a tunajšie folklórne súbory vystupujú aj na Slovensku. Mladí sa podľa miestnych do tradícií zapájajú dobrovoľne. „Je to láska k folklóru, nič iné,“ dodáva Anna Mačičáková.
Vzťahy medzi Poliakmi a Slovákmi v Jurgove sú tradične dobré, spoločné podujatia a sviatočné stretnutia sú otvorené pre všetkých bez rozdielu. Miestny kňaz sa dokonca naučil slovenské texty, aby mohol sláviť omše v jazyku slovenskej komunity.
(spravodajca TASR Slavomír Gregorík)
