Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Veľkonočné sviatky sú aj v dnešnej dobe v znamení gastronomických či iných zvykov.
Autor TASR
Nový Sad/Bodonoš 2. apríla (TASR) – Slováci žijúci v rumunskej Biharskej a Salašskej župe si po generácie uchovávajú veľkonočné zvyky, ktoré sú pre modernú spoločnosť neraz už len etnografickou spomienkou. O špecifikách veľkonočných sviatkov v slovenskej enkláve v Rumunsku porozprávala spravodajcovi TASR Adriana Fúriková, rodáčka z obce Bodonoš pri Oradei (Veľkom Varadíne).
Podľa jej slov je Veľká noc pre tamojšiu komunitu jedným z najdôležitejších pilierov identity. „Slováci a Rumuni neslávia každý rok Veľkú noc v ten istý dátum, lebo väčšina Rumunov sú pravoslávni a Slováci sú predovšetkým katolíci či protestanti. V posledných desaťročiach sa objavuje čoraz viac zmiešaných rodín, ktoré tak Veľkú noc oslavujú dvakrát v roku,“ vysvetľuje Fúriková pre TASR.
Veľkonočné sviatky sú aj v dnešnej dobe v znamení gastronomických či iných zvykov. „Na Zelený štvrtok, keď si pripomíname Poslednú večeru, sa zvony zavesia a ľudia do záhrad sadia zeleninu, aby mali dobrú úrodu. Na Veľký piatok je deň prísneho pôstu a v niektorých dedinách je zakázané piecť chlieb, lebo sa verí, že v minulosti, keď žena upiekla chlieb a pokrájala ho, vytekala z neho krv. Tradičné jedlo sú pĺžiky – cesto z varených zemiakov a múky, tvarované ako klas pšenice,“ upresňuje Adriana Fúriková.
V slovenských dedinách v Rumunsku je stále silný náboženský život. Výnimočným je obrad svätenia jedál. „Je to tradícia, ktorá sa zachováva aj u Slovákov, aj u Rumunov. Chodí sa s košom plným jedál (do chrámu) na posvätenie; sú tam červené vajcia, chlieb, šunka a víno. Ľudia, ktorí sa postili, si tieto jedlá dajú ako prvé na ukončenie pôstu,“ približuje rodáčka z Bodonoša.
V biharsko-salašskej oblasti v Rumunsku majú na Veľkonočný pondelok tradíciu oblievačky. „Pestujú si ju Slováci a Maďari, ale nie aj Rumuni. V minulosti sa to robilo vodou, ale dnes muži čoraz častejšie používajú voňavky... Mať veľa mužov, ktorí chodia na oblievačku, je pre ženu znakom hrdosti a úcty. U nás je zvykom, že v utorok chodievajú ženy na oblievačky a oblievajú tých mužov, ktorí zabudli prísť v pondelok, aby ich potrestali,“ hovorí Fúriková.
Súčasťou príprav na Veľkú noc je aj zdobenie vajíčok, ktoré je v Rumunsku považované za vysoké umenie. „V rôznych regiónoch sa techniky líšia. Niektoré vajíčka sa farbia prírodnými farbivami, iné sa zdobia voskom... Napríklad v Nadlaku sa organizuje medzinárodná akcia zdobenia vajec,“ zdôrazňuje Adriana Fúriková.
Návštevníka, ktorý by počas Veľkonočnej nedele zavítal do slovenskej obce v Rumunsku, by podľa Fúrikovej najviac očarila kombinácia slávnostnej atmosféry a povestnej pohostinnosti. „Slováci tiež mali tradíciu divadelných hier, ktoré nacvičovali počas pôstu a predstavili ich na Veľkú noc. Od nedele sa organizujú oslavy, v minulosti to boli tradičné oslavy, na ktorých sa spievalo a tancovalo, najmä čardáš,“ dodala Adriana Fúriková.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Podľa jej slov je Veľká noc pre tamojšiu komunitu jedným z najdôležitejších pilierov identity. „Slováci a Rumuni neslávia každý rok Veľkú noc v ten istý dátum, lebo väčšina Rumunov sú pravoslávni a Slováci sú predovšetkým katolíci či protestanti. V posledných desaťročiach sa objavuje čoraz viac zmiešaných rodín, ktoré tak Veľkú noc oslavujú dvakrát v roku,“ vysvetľuje Fúriková pre TASR.
Veľkonočné sviatky sú aj v dnešnej dobe v znamení gastronomických či iných zvykov. „Na Zelený štvrtok, keď si pripomíname Poslednú večeru, sa zvony zavesia a ľudia do záhrad sadia zeleninu, aby mali dobrú úrodu. Na Veľký piatok je deň prísneho pôstu a v niektorých dedinách je zakázané piecť chlieb, lebo sa verí, že v minulosti, keď žena upiekla chlieb a pokrájala ho, vytekala z neho krv. Tradičné jedlo sú pĺžiky – cesto z varených zemiakov a múky, tvarované ako klas pšenice,“ upresňuje Adriana Fúriková.
V slovenských dedinách v Rumunsku je stále silný náboženský život. Výnimočným je obrad svätenia jedál. „Je to tradícia, ktorá sa zachováva aj u Slovákov, aj u Rumunov. Chodí sa s košom plným jedál (do chrámu) na posvätenie; sú tam červené vajcia, chlieb, šunka a víno. Ľudia, ktorí sa postili, si tieto jedlá dajú ako prvé na ukončenie pôstu,“ približuje rodáčka z Bodonoša.
V biharsko-salašskej oblasti v Rumunsku majú na Veľkonočný pondelok tradíciu oblievačky. „Pestujú si ju Slováci a Maďari, ale nie aj Rumuni. V minulosti sa to robilo vodou, ale dnes muži čoraz častejšie používajú voňavky... Mať veľa mužov, ktorí chodia na oblievačku, je pre ženu znakom hrdosti a úcty. U nás je zvykom, že v utorok chodievajú ženy na oblievačky a oblievajú tých mužov, ktorí zabudli prísť v pondelok, aby ich potrestali,“ hovorí Fúriková.
Súčasťou príprav na Veľkú noc je aj zdobenie vajíčok, ktoré je v Rumunsku považované za vysoké umenie. „V rôznych regiónoch sa techniky líšia. Niektoré vajíčka sa farbia prírodnými farbivami, iné sa zdobia voskom... Napríklad v Nadlaku sa organizuje medzinárodná akcia zdobenia vajec,“ zdôrazňuje Adriana Fúriková.
Návštevníka, ktorý by počas Veľkonočnej nedele zavítal do slovenskej obce v Rumunsku, by podľa Fúrikovej najviac očarila kombinácia slávnostnej atmosféry a povestnej pohostinnosti. „Slováci tiež mali tradíciu divadelných hier, ktoré nacvičovali počas pôstu a predstavili ich na Veľkú noc. Od nedele sa organizujú oslavy, v minulosti to boli tradičné oslavy, na ktorých sa spievalo a tancovalo, najmä čardáš,“ dodala Adriana Fúriková.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
