Nový Sad/Bodonoš 1. mája (TASR) – Oslavy 1. mája majú pre slovenskú komunitu v Biharskej a Salašskej župe v Rumunsku hlboké korene. Ich podoba sa v priebehu desaťročí zmenila, tradície však zostávajú živé, hoci iným spôsobom, informuje spravodajca TASR. Kým v minulosti bol máj vztýčený pred domom dôkazom vážnych úmyslov mládenca voči dievke, dnes sa tradícia presúva na hromadné podujatia a rodinné grilovačky v prírode.

Tradičné stavanie májov u rumunských Slovákov bolo späté s príchodom jari a nádejou na dobrú úrodu. Ako najvhodnejší strom sa používala biela breza, pretože bola rovná. Mládenci ju po zotmení priniesli z lesa a očistili od kôry. „Vrch mája ozdobilo dievča šatkou a farebnými šnúrkami. Chlapci prichádzali večer pred 1. májom, aby ráno každý videl pekne ozdobený máj. Bol to znak cti,“ približuje pre TASR Adriana Fúriková zo slovenskej komunity v Rumunsku.

Máj staval mládenec pre milované dievča a bol to dôkaz jeho serióznych plánov na sobáš. Chlapci medzi sebou dokonca súťažili, kto postaví ten najvyšší. Máj ostal vztýčený až do Turíc — tohto roku to bude 24. mája podľa západného kalendára a 31. mája podľa východného kalendára. Na Turíce chodili mládenci z dediny s muzikantmi ku každému domu, kde bol máj, a strom povalili. „V niektorých slovenských dedinách chlapec odtrhol vrch mája a tým získal právo tancovať s dievčaťom. Potom tancovali všetci prítomní, dievča pripravilo niečo na jedenie — obyčajne šišky,“ pokračuje Fúriková.

V 60. rokoch minulého storočia začali v Rumunsku vznikať slovenské kapely. Prvou v regióne bola kapela Perla, známa ako muzika Fúrikovcov, ktorá priniesla technické novinky z vtedajšieho Československa. „Môj strýko bol hlavný muzikant. Doniesol mikrofóny, reproduktory a moderné zosilňovacie stanice z Československa. Tiež kúpil basgitaru a rytmickú gitaru,“ spomína Adriána Fúriková.

S príchodom komunizmu sa 1. máj stal oficiálnym Sviatkom práce a dňom voľna. Keďže nešlo o cirkevný sviatok, ľudia ho využívali aj na robotu okolo domu či vo viniciach. Dopoludnia sa pracovalo a popoludní sa komunita stretávala pri grile.

„Keďže 1. máj nebol náboženský sviatok, práca nebola zakázaná, takže si ľudia mohli robiť jarné práce. Zvyčajne sa prvú časť dňa kopali vinice. Poobede sa grilovalo,“ uvádza Adriána Fúriková.

Súčasné oslavy 1. mája sa nesú v znamení výletov na chaty a do prírody. Obľúbenou lokalitou je Čierna Hora v Biharskej župe, kde sa v minulosti nachádzala aj známa skláreň, ktorej výrobky sa vyvážali až do USA.

„Dnes ľudia na 1. mája varia bograč – druh guláša v kotlíku – alebo grilujú mäso a slaninu,“ uzatvára Adriana Fúriková s tým, že hoci sa spôsob zábavy zmenil, spoločné stretnutia v slovenskej komunite pretrvávajú.



(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)