Tartu 16. marca (TASR) – Je výrazný rozdiel medzi tým, ako vyzerá slovenské a estónske školstvo. Pre TASR to uviedol Matúš Halás, ktorý na vojenskej akadémii Baltic Defence College v estónskom meste Tartu učí vojakov NATO strategické štúdie. Akadémiu založili v 90. rokoch tri pobaltské krajiny.

"Ide o vojenskú akadémiu, a teda všetko musí byť viac 'pri zemi' - praktickejšie ilustrované, s množstvom komplikovaných cvičení a prednáškami obmedzenými väčšinou na dvakrát 50 minút denne," konštatoval.

Ako ďalej uviedol, na škole študujú majori a plukovníci, ktorí už majú niečo za sebou. "Akúkoľvek kapustu im do hlavy nenatlačíte. Veľa z nich má skúsenosti z Afganistanu či Iraku, väčšina je z Pobaltia, no zhruba tretina prichádza z najrôznejších členských štátov NATO vrátane USA, Fínska, Švédska či Kaukazu," spresnil.

Výučba na škole prebieha v angličtine. "Učím primárne medzinárodné vzťahy a záležitosti týkajúce sa vojenskej stratégie, teda odstrašenie, preteky v zbrojení, vojenské konflikty, moc a tak ďalej," priblížil Halás.

Približne stovka študentov-dôstojníkov študuje na dvoch úrovniach. V rámci nižšej úrovne, ktorá trvá rok, je okolo 70 študentov, väčšinu z nich tvoria vojaci z pobaltských krajín. Na vyššej úrovni študujú podplukovníci a plukovníci vo veku približne 45 rokov. "Tento rok medzi nimi máme kompletnú V4, Gruzínsko, Moldavsko, Nemecko, Fínsko, Ukrajinu. Zhruba 50 percent je z Pobaltia," dodal.

Pochvaľuje si, že škola mu otvorila nové možnosti. "Úžasné na tomto prostredí je zároveň možnosť pozvať na prednášku v podstate kohokoľvek, koho si zmyslíte. Mali sme tu ľudí, čo píšu vedecké bestsellery, bývalé aj súčasné vojenské i civilné špičky v NATO, či najkvalitnejších odborníkov na súčasné strategické hrozby. Aj vďaka Rusku je to asi to najlepšie miesto na získanie praktických skúseností v otázkach bezpečnosti a hybridných hrozieb. Veď v podstate 60 kilometrov od školy vzdušnou čiarou majú Rusi paradesantnú divíziu, ktorá obsadzovala Krym v roku 2014," konštatoval.

Napriek všetkému by sa v najbližších rokoch rád vrátil aj so svojou manželkou niekam bližšie k strednej Európe. Nad Slovenskom zatiaľ priamo neuvažujú, aj keď pripustil, že plánovať sa im doteraz nič neoplatilo. "Na Slovensku by bolo napríklad potrebné spraviť kompletnú prestavbu školstva od pivnice až po strechu, no aj v zahraničí je nepreberne množstvo výziev. Myslím, že v živote mnohých ľudí je to všetko podobné ako v tom našom prípade – je to iba otázkou správnej zhody okolnosti, profesionálne lákavej ponuky a tiež kúska šťastia," uzavrel.

Matúš Halás pred odchodom do Estónska učil na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave. Po výmene vedenia fakulty sa rozhodol odísť za hranice Slovenska.

"Plánovali sme so ženou zostať v Bratislave, začali sme zvažovať kúpu bytu a pôsobenie v akadémii som postupne uzatváral. Našiel som si inú prácu a ktovie, ako by sa to celé skončilo, keby sa mi neozvali z Estónska. Po zmenách na fakulte v Bratislave som sa pár mesiacov obzeral po nejakom mieste vonku. Je to asi ten najlepší spôsob, ako získať skúsenosti, ktoré na Slovensku nemáte ako nadobudnúť," vyhlásil Matúš Halás.