FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Čo sa týka oficiálneho programu, jeho súčasťou bol Jarmok umenia či vystúpenia folklórnych súborov
Autor TASR
Báčsky Petrovec 11. augusta (TASR) – Komunitný život a tradície vojvodinských Slovákov boli ústredným motívom programu Slovenských národných slávností, ktoré sa v Báčskom Petrovci pri Novom Sade konali od 8. do 10. augusta, informuje spravodajca TASR.
Festival sa však dostal do médií najmä pre sobotňajší útok stúpencov srbskej vlády na výstavu fotografií o protestoch v Srbsku, ktorá nebola súčasťou oficiálneho programu. Počas útoku boli poškodené vystavované fotografie a zranilo sa niekoľko ľudí. Polícia zadržala dve osoby.
Čo sa týka oficiálneho programu, jeho súčasťou bol Jarmok umenia či vystúpenia folklórnych súborov. Súčasťou programu bolo aj stretnutie zdravotníkov, prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v Srbsku či stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. Časť slávností bola venovaná aj športovým aktivitám: v nedeľu súťažili strelci v streľbe do hlinených terčov, športoví rybári, tenisti aj stolní tenisti.
Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Dušanka Petráková pre TASR ocenila význam slávností pre slovenskú komunitu v Srbsku. „Slovenské národné slávnosti, ako oficiálny sviatok Slovákov v Srbsku, sú vrcholnou prezentáciou nášho života a kultúry v týchto priestoroch,“ uviedla Petráková.
Úctu Slovenským národným slávnostiam vyjadril aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Michal Pavúk. „Je krásne vidieť, ako sa vám darí stavať na stáročnej tradícii, robiť ju živou i v dnešný deň a zároveň pomaly premieňať vaše životy využívajúc príležitosti, ktoré ponúka moderná spoločnosť. Tešíme sa, že napriek prebiehajúcim zmenám vy naďalej v srdci nosíte rodnú zem – zem dolnozemských Slovákov, jej jazyk, kultúru, vieru, životné postoje a tradície,“ vyhlásil Pavúk.
Prvý ročník slávností v Báčskom Petrovci sa konal 28. augusta 1919. Matica slovenská v Juhoslávii ich organizovala s prestávkami až do roku 1953. Po dlhšej pauze boli slávnosti obnovené v roku 1990 spolu s obnovením Matice slovenskej. Odvtedy sa konajú každoročne a predstavujú najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské podujatie vojvodinských Slovákov. Od roku 2009 sú Slovenské národné slávnosti oficiálne vyhlásené za národný sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
Festival sa však dostal do médií najmä pre sobotňajší útok stúpencov srbskej vlády na výstavu fotografií o protestoch v Srbsku, ktorá nebola súčasťou oficiálneho programu. Počas útoku boli poškodené vystavované fotografie a zranilo sa niekoľko ľudí. Polícia zadržala dve osoby.
Čo sa týka oficiálneho programu, jeho súčasťou bol Jarmok umenia či vystúpenia folklórnych súborov. Súčasťou programu bolo aj stretnutie zdravotníkov, prezentácia kníh slovenských autoriek v organizácii Asociácie slovenských spolkov žien v Srbsku či stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov. Časť slávností bola venovaná aj športovým aktivitám: v nedeľu súťažili strelci v streľbe do hlinených terčov, športoví rybári, tenisti aj stolní tenisti.
Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Dušanka Petráková pre TASR ocenila význam slávností pre slovenskú komunitu v Srbsku. „Slovenské národné slávnosti, ako oficiálny sviatok Slovákov v Srbsku, sú vrcholnou prezentáciou nášho života a kultúry v týchto priestoroch,“ uviedla Petráková.
Úctu Slovenským národným slávnostiam vyjadril aj veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Michal Pavúk. „Je krásne vidieť, ako sa vám darí stavať na stáročnej tradícii, robiť ju živou i v dnešný deň a zároveň pomaly premieňať vaše životy využívajúc príležitosti, ktoré ponúka moderná spoločnosť. Tešíme sa, že napriek prebiehajúcim zmenám vy naďalej v srdci nosíte rodnú zem – zem dolnozemských Slovákov, jej jazyk, kultúru, vieru, životné postoje a tradície,“ vyhlásil Pavúk.
Prvý ročník slávností v Báčskom Petrovci sa konal 28. augusta 1919. Matica slovenská v Juhoslávii ich organizovala s prestávkami až do roku 1953. Po dlhšej pauze boli slávnosti obnovené v roku 1990 spolu s obnovením Matice slovenskej. Odvtedy sa konajú každoročne a predstavujú najvýznamnejšie kultúrne a spoločenské podujatie vojvodinských Slovákov. Od roku 2009 sú Slovenské národné slávnosti oficiálne vyhlásené za národný sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku.
(spravodajca TASR Miroslav Gašpar)
