Brusel/Štrasburg 14. septembra (TASR) - Reakcia EÚ na krízu v Afganistane bola v utorok predmetom rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Situáciu zhodnotili aj slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií EP.

Poslanci diskutovali o reakcii EÚ na humanitárnu krízu v Afganistane, zdôraznili potrebu pomôcť ľuďom v núdzi a ochranu ohrozených osôb, najmä žien a detí. Rozprava sa nevyhla ani otázkam okolo podpory afganských utečencov či nadviazania kontaktov s Talibanom.

Robert Hajšel (Smer-SD) uviedol, že vývoj v Afganistane dokazuje, že tak v EÚ, ako aj v NATO je potrebná úprimná diskusia o tom, prečo "zlyhávame v takých misiách, ako bola táto". Keď sa 20 rokov vojenského angažovania a investovania miliárd dolárov do Afganistanu zrútilo za niekoľko týždňov a viedlo k hladkému odovzdaniu moci do rúk Talibanu.

"Víťazom tohto ťaženia sú veľké zbrojárske firmy. Už dávno zdôrazňujem, ako veľmi potrebujeme v Únii budovať strategickú autonómiu a posilňovať svoju autonómiu aj vo vzťahoch s našim najväčším bezpečnostným spojencom, USA, a zároveň viesť dialóg v oblasti upevňovania regionálnej bezpečnosti aj s ďalšími partnermi. Najmä s Čínou a Ruskom," opísal situáciu. Dodal, že aj keď sa EÚ prieči uznať vládu Talibanu, ak myslí vážne vyjadrenia o dodržiavaní práv žien v tejto krajine a nechce dopustiť exodus státisícov ľudí, musí čo najrýchlejšie začať dialóg aj s týmto nedemokratickým režimom. Lebo ide o stabilizáciu regiónu a zabránenie novej migračnej vlne.

Vladimír Bilčík (SPOLU) skonštatoval, že Afganistan je poučením o tom, že Európania musia viac investovať do vlastnej obranyschopnosti a členské štáty EÚ sa musia z tohto vývoja poučiť a v oblasti obrany posunúť smerom k strategickej autonómii. "Aj preto podporujem tesnejšiu obrannú spoluprácu v rámci EÚ a postupné budovanie spoločného európskeho piliera obrany v rámci NATO. Únia potrebuje vojenské spôsobilosti, prostredníctvom ktorých bude môcť reagovať na krízy vo svojom širšom susedstve, ktorého súčasťou je aj Afganistan," odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že málo spomínanou lekciou z Afganistanu je, že podpora demokracie, trhovej ekonomiky či ľudských práv na celom svete má svoje náklady, pričom zdroje sú obmedzené. "Nerezignujme na ňu. Ale pristupujme k nej rozumne, s vedomím, že v možnostiach demokratických štátov nie je ochrana každého diskriminovaného človeka na celom svete," dodal. Priznal, že to vyzerá nehumánne, ale nehumánny je opak, vyplytvanie zdrojov na pomoc, ktorá neprinesie výsledky. Podľa neho by EÚ mala tlačiť na to, aby boli na začiatku zahraničných misií verejnosti poskytnuté informácie o tom, aký je ich cieľ, aký výsledok sa dá očakávať a aké asi budú ich náklady.

Michal Šimečka (PS) upozornil, že v Afganistane stále hrozí nebezpečenstvo ľuďom, ktorí spolupracovali s európskymi vládami a ozbrojenými silami a doteraz sa ich ich nepodarilo evakuovať. "V tomto úsilí musíme pokračovať, kým Taliban skonsoliduje moc. Zároveň je zrejmé, že Afganky a Afganci sa po ozbrojenom konflikte a pandémii koronavírusu nezaobídu bez zvýšenia humanitárnej pomoci – potrebuje ju až 18 miliónov z nich, takmer polovica obyvateľstva," spresnil a dodal, že táto pomoc má predísť tomu, aby sa milióny ľudí v núdzi dali na útek.

Foto: TASR Martin Baumann

Ivan Štefanec (KDH) odkázal, že situácia v Afganistane je zlyhaním posledných troch amerických administratív, a preto EÚ musí posilniť svoje bezpečnostné zložky a viac sa sústrediť na ochranu pred terorizmom. "Zároveň musíme pomocou tlaku na vládu v Kábule a na jej spojencov v Rusku, Číne či v Pakistane tlačiť, aby zachovala aspoň časť ľudských a občianskych práv, ktoré sa za posledných 20 rokov podarilo dosiahnuť," dodal.











(spravodajca TASR Jaromír Novak)