< sekcia Slovensko

Slovenskí europoslanci ocenili prijatie Globálneho sankčného režimu EÚ

Miriam Lexmann, archívna snímka. Foto: TASR Martin Baumann

Pdľa Miriam Lexmann ide o cielené postihovanie ľudí, ktorí sú priamo zodpovední za porušovanie ľudských práv v totalitných režimoch.

Brusel/Štrasburg 8. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili vo štvrtok uznesenie o Globálnom sankčnom režime Európskej únie v oblasti ľudských práv. Za potrebu prijať tzv. Magnitského zákon EÚ sa vyslovili aj viacerí slovenskí europoslanci.

Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), ktorý je v EP podpredsedom liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE), pre TASR uviedol, že ide o "prelomový nástroj" na podporu ľudských práv, ktorý má jeho plnú podporu. "Teraz bude dôležité, aby ho EÚ náležite využívala a mala odhodlanie zakročiť proti represívnych režimom a najmä proti konkrétnym politikom či lídrom, ktorí sa podieľajú na násilí a porušovaní ľudských práv kdekoľvek na svete," vysvetlil. Zdôraznil, že bude zásadné, aby sa sankcie rozšírili aj na oblasť korupcie, podobne ako to platí v Británii, aby mohla Únia zasiahnuť proti oligarchom a skorumpovaným politikom z rôznych diktatúr, ktorí si ukladajú peniaze a skupujú nehnuteľnosti v Európe.

Miriam Lexmann (KDH) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) privítala prijatie európskej verzie Magnitského zákona a dodala, že ide o cielené postihovanie ľudí, ktorí sú priamo zodpovední za porušovanie ľudských práv v totalitných režimoch. "Myslím si, že tento prístup je dobrý. Doteraz sme sa snažili svojim spôsobom postihovať niektoré ekonomické sektory v totalitných krajinách, ale vždy sa vyplavili otázky, do akej miery škodíme aj obyvateľom, ktorí už trpia tým, že žijú v totalitnom režime a sú prenasledovaní," opísala situáciu. Nový mechanizmus, ktorý podporila spolu s väčšinou europoslancov, je podľa nej účinnejší práve preto, že konkrétne a cielene postihuje tie osoby, ktoré sú dokázateľne zodpovedné za porušovanie ľudských práv.



Vladimír Bilčík (SPOLU), rovnako z tábora EPP, tento zákon vníma ako snahu EÚ nastoliť účinný mechanizmus na ochranu ľudských práv a na boj s tými, ktorí tieto práva za hranicami Únie systematicky porušujú a ktorí sa živia korupciou. "Potrebujeme v EÚ podobu Magnitského zákona, ktorý funguje v Spojených štátoch, ale aj v Kanade. Znamená to, že po systematickom porušovaní ľudských práv, aké pozorujeme v Bielorusku, automaticky nastúpia sankcie a ľudia, ktorí sa obohacujú na úkor iných, už nebudú mať možnosť zakladať si bankové účty v európskom priestore, cestovať slobodne či nakupovať si tu apartmány," zdôraznil. A dodal, že to musí skončiť a EÚ aj takýmto právnym aktom potrebuje chrániť svoje základné hodnoty.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)