Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Autor TASR
Štrasburg 10. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili uznesenie, podľa ktorého slabá informovanosť a slabé protiopatrenia umožňujú zasahovanie nepriateľských zahraničných aktérov do demokratických procesov v EÚ. Tento problém chcú riešiť aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií, informuje zo Štrasburgu spravodajca TASR.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) po nedávnom hacknutí svojho účtu na Facebooku tvrdí, že kybernetické útoky sa znásobujú a čeliť tomu zrejme treba aj tak, že sa zmenia vzorce vyhodnocovania hrozieb na sociálnych sieťach. Upozornila, že aj vojna na Ukrajine ukázala, že je užitočné zablokovať "trollov", ktorí aj na Slovensku na internete šíria škodlivé naratívy o vojne. "Pre mňa je to otvorená otázka – ako to najúčinnejšie urobiť? Platformy sociálnych sietí môžu zmeniť výpočet atribútov, podľa ktorých niekto môže byť zablokovaný, ale obávam sa, že ide o beh na dlhé trate," vysvetlila. Tiež je podľa nej otázne, nakoľko by boli prípadné kybernetické sankcie účinné voči tým aktérom, ktorí sa dopúšťajú kybernetických útokov.
Michal Šimečka (PS) z pozície podpredsedu EP priznal, že aj zákonodarný zbor EÚ bol opakovaným terčom kybernetických útokov a je podľa neho predpoklad, že takéto útoky budú pribúdať, aj na úrovni poslancov, aj voči inštitúcii ako takej. "Na tento nový svet sa musíme pripraviť. Týka sa to všetkých inštitúcií a členských štátov EÚ, aj Slovenska," upozornil. Tvrdí, že všetky inštitúcie EÚ by si mali dobre strážiť svoju komunikáciu.
"Som v tom ako podpredseda europarlamentu zaangažovaný. Diskutujeme o tom, ako posilniť našu kybernetickú bezpečnosť. Musíme mať prehľad o tom, kto má prístup do budovy, ako ochrániť našu komunikáciu a dokumenty," vysvetlil. Dodal, že celá EÚ sa tomu musí postaviť, lebo dnes agresia nie je len vojenská ako na Ukrajine, ale je aj politicky zameraná proti celej Európe v kyberpriestore.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že "ruská lekcia" ukazuje, že tieto riziká nesmieme podceňovať. Podľa neho návrh EP výborne rieši napríklad hodnotenie efektivity doterajších nástrojov a vymieňanie si najlepších postupov s inými krajinami. "Nesúhlasím však s navrhovaným zrušením kritéria najnižšej ceny pri rozhodovaní o vládnych investíciách ani so zákazom cielenej reklamy," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že boj proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií je kontinuálny, nikdy sa nekončiaci proces, a preto sú dôležité kroky zameriavajúce sa na predchádzanie, odhaľovanie, ako aj odstraňovanie klamlivého a zavádzajúceho obsahu predovšetkým v online priestore. "Veľké množstvo falošných správ a súvisiacich hrozieb pochádza zo zahraničia s cieľom systematicky spochybňovať funkčnosť a legitimitu demokratického zriadenia a inštitúcií," uviedla a dodala, že sú to najmä sociálne siete, ktoré zneužívajú zahraniční aktéri na zasahovanie do demokratických procesov. "Intenzita snáh o prekrúcanie faktov a falšovanie reality sa výrazne zvýšila aj v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine. Ak nechceme žiť v alternatívnej realite, je dôležité prichádzať s opatreniami, ktoré zabránia takémuto konaniu a posilnia európsku kybernetickú bezpečnosť," odkázala.
Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) po nedávnom hacknutí svojho účtu na Facebooku tvrdí, že kybernetické útoky sa znásobujú a čeliť tomu zrejme treba aj tak, že sa zmenia vzorce vyhodnocovania hrozieb na sociálnych sieťach. Upozornila, že aj vojna na Ukrajine ukázala, že je užitočné zablokovať "trollov", ktorí aj na Slovensku na internete šíria škodlivé naratívy o vojne. "Pre mňa je to otvorená otázka – ako to najúčinnejšie urobiť? Platformy sociálnych sietí môžu zmeniť výpočet atribútov, podľa ktorých niekto môže byť zablokovaný, ale obávam sa, že ide o beh na dlhé trate," vysvetlila. Tiež je podľa nej otázne, nakoľko by boli prípadné kybernetické sankcie účinné voči tým aktérom, ktorí sa dopúšťajú kybernetických útokov.
Michal Šimečka (PS) z pozície podpredsedu EP priznal, že aj zákonodarný zbor EÚ bol opakovaným terčom kybernetických útokov a je podľa neho predpoklad, že takéto útoky budú pribúdať, aj na úrovni poslancov, aj voči inštitúcii ako takej. "Na tento nový svet sa musíme pripraviť. Týka sa to všetkých inštitúcií a členských štátov EÚ, aj Slovenska," upozornil. Tvrdí, že všetky inštitúcie EÚ by si mali dobre strážiť svoju komunikáciu.
"Som v tom ako podpredseda europarlamentu zaangažovaný. Diskutujeme o tom, ako posilniť našu kybernetickú bezpečnosť. Musíme mať prehľad o tom, kto má prístup do budovy, ako ochrániť našu komunikáciu a dokumenty," vysvetlil. Dodal, že celá EÚ sa tomu musí postaviť, lebo dnes agresia nie je len vojenská ako na Ukrajine, ale je aj politicky zameraná proti celej Európe v kyberpriestore.
Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že "ruská lekcia" ukazuje, že tieto riziká nesmieme podceňovať. Podľa neho návrh EP výborne rieši napríklad hodnotenie efektivity doterajších nástrojov a vymieňanie si najlepších postupov s inými krajinami. "Nesúhlasím však s navrhovaným zrušením kritéria najnižšej ceny pri rozhodovaní o vládnych investíciách ani so zákazom cielenej reklamy," povedal.
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že boj proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií je kontinuálny, nikdy sa nekončiaci proces, a preto sú dôležité kroky zameriavajúce sa na predchádzanie, odhaľovanie, ako aj odstraňovanie klamlivého a zavádzajúceho obsahu predovšetkým v online priestore. "Veľké množstvo falošných správ a súvisiacich hrozieb pochádza zo zahraničia s cieľom systematicky spochybňovať funkčnosť a legitimitu demokratického zriadenia a inštitúcií," uviedla a dodala, že sú to najmä sociálne siete, ktoré zneužívajú zahraniční aktéri na zasahovanie do demokratických procesov. "Intenzita snáh o prekrúcanie faktov a falšovanie reality sa výrazne zvýšila aj v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine. Ak nechceme žiť v alternatívnej realite, je dôležité prichádzať s opatreniami, ktoré zabránia takémuto konaniu a posilnia európsku kybernetickú bezpečnosť," odkázala.
