Brusel 28. augusta (TASR) - Slovenské europoslankyne Lucia Yar (RE/PS), Miriam Lexmann (EPP/KDH) a Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) by uvítali prípadný vstup Islandu do Európskej únie a poukázali na jeho strategický význam. Milan Uhrík (ESN/Republika) zas tvrdí, že Únia by si mala najskôr vyriešiť vnútorné problémy, a nie sa rozširovať. V rozhovoroch pre TASR sa všetci štyria zhodli, že členstvo Islandu by bolo pre EÚ prínosom vo viacerých oblastiach.

Islanďania budú v sobotu hlasovať o tom, či krajina obnoví prístupové rokovania s EÚ. V prípade kladného výsledku by nasledovali rozhovory o vstupe do Únie. Samotné členstvo by však museli občania potvrdiť v ďalšom referende.

Podľa Yar by členstvo Islandu v EÚ prinieslo posilnenie Únie z hľadiska bezpečnosti aj hodnôt. „Island leží na kľúčovom mieste v severnom Atlantiku z pohľadu bezpečnosti Európy, USA a Kanady, a naberá na význame aj v súvislosti s rastúcim záujmom o Arktídu. Jeho vstup by tiež ukázal, že EÚ je aj v dnešných neistých časoch stále atraktívna a schopná rásť,“ uviedla. Poukázala aj na to, že ostrov patrí medzi najlepšie krajiny sveta v obnoviteľnej energii, rodovej rovnosti a transparentnosti verejnej správy.

„Island by zas získal miesto pri stole, kde sa rozhoduje o politikách, ktoré už dnes v mnohom implementuje, aj pevnejšie ukotvenie v zoskupení založenom na spoločných hodnotách a bezpečnosti,“ podotkla.

Prípadné členstvo Islandu v Únii by bolo vzhľadom na rastúci význam Arktídy a severného Atlantiku dôležitým krokom pre posilnenie bezpečnosti EÚ aj podľa Lexmann. „Prínosom by bolo tiež zdieľanie skúseností Islandu v oblasti energetiky. Napríklad, čo sa týka využívania geotermálnej energie,“ doplnila.

Roth Neveďalová uviedla, že možné budúce členstvo Islandu by pre EÚ znamenalo rozšírenie o ďalšiu časť arktickej oblasti, kde sa nachádzajú významné námorné a letecké cesty či nerastné suroviny. „Určite by to podporilo aj turizmus na Islande a väčšiu dostupnosť pre občanov EÚ, ktorí možno ani nevedia, že tam platí schengen,“ uviedla.

Uhrík si podľa vlastných slov nevie predstaviť, čo by mohlo Island lákať pri pohľade na súčasnú Európsku komisiu. „Demokratické rozhodnutie obyvateľov Islandu však budeme rešpektovať,“ doplnil. Pozitívne vníma skúsenosti krajiny s rybolovom, námornou bezpečnosťou a životom v náročných podmienkach severu, ako aj potenciál krajiny v oblasti vodnej a geotermálnej energie.

Islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir na začiatku augusta zdôraznila, že ostrov si v prípade obnovenia rokovaní o vstupe do EÚ chce zachovať „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Práve rybolov sa považuje za jednu z najkomplikovanejších otázok, na ktorých by mohli rokovania stroskotať. Slovenskí europoslanci ho označili za citlivú a strategickú tému, zároveň však všetci pripustili možnosť dosiahnutia kompromisu.

V odhadoch rýchlosti prípadného vstupu do EÚ sa europoslanci rozchádzajú. Lexmann predpokladá, že prístupový proces by mohol byť podobne rýchly ako v prípade Fínska a ukončený za dva až tri roky. Roth Neveďalová ho považuje za potenciálne relatívne rýchly a pripúšťa, že Island by mohol predbehnúť aj Čiernu Horu. Za realistickejší však označila horizont do roku 2030.

Uhrík odhaduje päť až desať rokov. Island je podľa neho síce úzko prepojený s EÚ a v minulosti s ňou intenzívne rokoval, napriek tomu je podľa neho potrebná opatrnosť voči predstave, že členstvo možno vybaviť za pár mesiacov. Yar o konkrétnom termíne nehovorila. Ak by sa rokovania obnovili, celý proces by však podľa nej mohol byť pomerne rýchly, najmä v porovnaní s krajinami, ktoré pred začiatkom rokovaní takúto blízkosť k fungovaniu EÚ nemali.