Brusel 24. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok schválili klimatický predpis EÚ, ktorý má za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 percent na aspoň 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom toto nariadenie privítali, upozornili však na dopady jeho aplikácie v praxi.

Na základe tohto nariadenia by mala Únia do roku 2030 výrazne znížiť emisie a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Michal Wiezik (SPOLU-OD) pre TASR uviedol, že schválenie Európskeho klimatického zákona víta, upozornil však, že jeho ustanovenia je potrebné aj naplniť.

"Som rád, že ide o métu zásadne vyššiu, než aká bola zvažovaná pred dvoma rokmi a že naša ambícia inšpiruje svet. No ambície treba naplniť," uviedol poslanec, ktorý s týmto posolstvom vystúpil aj v pléne EP. Víta tiež to, že členské štáty EÚ budú musieť každé dva roky hlásiť pokrok v znižovaní emisií.

"Musíme zabezpečiť efektívny prechod na obnoviteľné zdroje, potrebujeme optimalizovať spotrebu, a rovnako kriticky prehodnotiť naše využívanie pôdy, mokradí a lesov. Zdravé a zrevitalizované ekosystémy sú našimi spojencami," uviedol Wiezik. Pripomenul, že sa na pôde EP zasadzoval aj za to, aby klimatický zákon zadefinoval aj cieľ prirodzeného záchytu uhlíka. To sa nakoniec podarilo presadiť na úrovni 2,2 percent z celkového cieľa. Podľa jeho slov Slovensku bude stačiť odstaviť dve tepelné elektrárne, aby sa priblížilo k stanoveným ambíciám, ale krajina by sa mala zamerať viac na inovatívne spôsoby modernizácie ekonomiky.

Martin Hojsík (PS) vyjadril nádej, že aj vďaka hlasovaniu EP je Únia "o krok bližšie" k dosiahnutiu cieľa uhlíkovej neutrality do roku 2050, čo je pre planétu a prežitie ľudí kľúčové. Zároveň ľutuje, že poslanci nepresadili ambicióznejšie plány redukcie emisií ako ako 55 percent, respektíve 56,9 percenta aj so záchytmi uhlíka.

"Peniaze z plánu obnovy nám dávajú príležitosť, ktorá sa už nemusí opakovať, aby sme dosiahli uhlíkovú neutralitu, ale aj pritom spravili zo Slovenska modernú, priateľskú krajinu voči našej planéte. Môžeme modernizovať ekonomiku, zmeniť fabriky na také, ktoré neprodukujú emisie, zabezpečiť kvalitnú a dostupnú bezemisnú verejnú dopravu, či upraviť bývanie tak, aby sme platili menej za energie. Aj o tomto všetkom je riešenie klimatickej krízy a dúfam, že naša vláda túto šancu využije," uviedol Hojsík. Dodal, že je potrebné motivovať podnikateľov, aby znižovali emisie a zaistiť, aby prechod na zelenú ekonomiku bol spravodlivý pre všetkých.

Eugen Jurzyca (SaS) skonštatoval, že boj proti klimatickým zmenám má širokú, ale plytkú politickú podporu. Upozornil, že jednou z reakcií na politické kroky bolo napríklad hnutie žltých viest vo Francúzsku. "Z tejto dilemy sa nedostaneme tak, že náklady boja proti klimatickej zmene budeme utajovať. Verejnosť musí byť o nich informovaná a následne sa dosiahne široká a hlboká zhoda. Predložený návrh touto cesto nejde v dostatočnej miere. Prichádza s analýzami dopadov, ale tie nie sú dostatočné. Chýbajú socioekonomické a dokonca aj environmentálne dopady," spresnil.

Miroslav Čiž (Smer-SD) vysvetlil, že klimatický zákon pretavuje prísľuby Európskej zelenej dohody na záväzky. "Teraz je pre mňa dôležitejšie reflektovať o tom, ako ciele ku ktorým sme sa zaviazali naplniť tak, aby sme nevytvorili príliš veľkú a náhlu záťaž pre priemysel a zároveň posilnili náš sociálny systém. Je potrebné, aby sme dôsledne pristupovali k spravodlivej transformácií, ktorá môže byť úspešná, iba ak sa vlastné zdroje EÚ stanú efektívnejším zdrojom prímov rozpočtu EÚ," skonštatoval.

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že EÚ je svetovým lídrom v oblasti ochrany životného prostredia a preto aj ciele zamerané na nižšie emisie môže dosiahnuť pomocou klimatickej diplomacie, aby pomohla aj iným štátom sveta prispôsobovať sa európskym štandardom.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)