Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Premenlivejší charakter júla 2014 bol výsledkom kombinácie veľmi teplého a vlhkého počasia, vďaka ktorému v priebehu dňa dochádzalo k rozvoju kopovitej oblačnosti a búrok.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 6. augusta (TASR) - Tohtoročný júl sa zapísal na Slovensku ako búrkový. Búrky samozrejme k letu patria a v našich zemepisných šírkach nie sú ničím výnimočným. Zaujímavosťou je, že na celom území Slovenska sme v júli zaznamenali až 29 dní s búrkou.
Len dva dni bolo Slovensko bez búrkovej činnosti, a to 4. 7. a 12. 7. V ostatných júlových dňoch boli búrky na Slovensku zaznamenané aspoň na jednej meteorologickej stanici. Najviac búrkových dní sa vyskytlo na meteorologických staniciach Sliač (18), Bratislava-letisko, Liesek (16), Dolný Hričov, Poprad (15). Viac ako 10 dní s búrkovou činnosťou zaznamenali aj stanice Kuchyňa-Nový Dvor, Štrbské Pleso, Gánovce, Prievidza, Čadca, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Oravská Lesná, Chopok, Turčianske Teplice, Kráľová pri Senci. Najmenej búrkových dní bolo na staniciach na východnom Slovensku - Somotor a Čaklov (3), Medzilaborce a Spišské Vlachy (4).
V minuloročnom júli bolo na Slovensku zaznamenaných 19 dní s búrkou, ktorá sa vyskytla aspoň na jednej meteorologickej stanici. Čiže, počas viac ako tretiny mesiaca bolo naše územie bez výskytu búrkovej činnosti.
Premenlivejší charakter júla 2014 bol výsledkom kombinácie veľmi teplého a vlhkého počasia, vďaka ktorému v priebehu dňa dochádzalo k rozvoju kopovitej oblačnosti a búrok, ktoré boli spojené s lokálnymi, krátkymi, ale o to intenzívnejšími búrkovými lejakmi. Práve vplyvom búrkových lejakov a prehánok bolo priestorové rozloženie zrážok na území Slovenska nerovnomerné. Najmä niektoré severné a stredné oblasti zasiahnuté výdatnými a intenzívnymi dažďami zaznamenali nadnormálne mesačné úhrny zrážok. Najvyššie mesačné úhrny v júli boli zaznamenané v oblasti Tatier, Liptova, Malej Fatry, Oravy, ale aj Pohronia, čiastočne Ponitria. Ich hodnoty sa pohybovali väčšinou v intervale od 140 do 300 mm. Značný podiel na celkovom mesačnom úhrne zrážok tvorili spomínané búrkové lejaky na úkor trvalých veľkopriestorových dažďov.
Informácie poskytla Gabriela Ivaňáková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Výnimočný jav
Slovensko zaznamenáva, čo sa týka počasia, výnimočné leto. Pre TASR to skonštatoval klimatológ Milan Lapin. Aj v minulosti sa vyskytli v strednej Európe daždivé letá, tie však boli spravidla chladnejšie ako dlhodobý priemer. Teraz je to naopak, vysvetlil profesor Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Podmienky v atmosfére, ktoré sú vhodné na rozvoj kopovitej oblačnosti, nastali pri celkovo teplejšej atmosfére a povrchu oceánov Zeme ako v minulých desaťročiach. Aj na Slovensku je tohtoročné leto doteraz asi o 2 stupne Celzia teplejšie ako dlhodobý priemer 20. storočia, upozornil Lapin.
"Čím je atmosféra teplejšia, tým je v nej v stave nasýtenia viac vodnej pary, a teda sa môže vytvoriť kondenzáciou aj viac zrážok," objasňuje príčinu periódy búrok a intenzívnych zrážok. Podľa klimatológa sa zatiaľ nedá konštatovať, že by bolo súčasné počasie rekordné. Leto sa však ešte neskončilo, upozorňuje. "V júli sme mali iba dva také dni, počas ktorých nebola na Slovensku búrka. Je to dosť výnimočná záležitosť," uviedol.
Za častejším výskytom cyklonálneho počasia a rastom intenzity dažďov počas búrok treba vidieť otepľovanie globálnej klímy, ktoré zapríčiňujú aj ľudské aktivity, ozrejmil Lapin. Vysvetlil, že laický pozorovateľ nedokáže jednoznačne spozorovať počas niekoľkých rokov efekty zväčšovania sa extrémov počasia. "Je to dané tým, že globálne otepľovanie postupuje dosť pomaly - asi o 0,2 stupňa Celzia za desať rokov, čo je celkom prekryté prirodzenou premenlivosťou počasia."
Scenáre dlhodobého vývoja klímy naznačujú, že v časovom horizonte rokov 2030 až 2100 by aj na Slovensku mali byť častejšie a výraznejšie podobné extrémy počasia, aké zažívame v posledných rokoch. To sa týka intenzívnych zrážok aj dlhodobého sucha. Predpokladá sa, že do roku 2100 by sa na Slovensku mala postupne otepliť klíma o 2 až 4 °C v porovnaní s priemerom 20. storočia.
Celkové množstvo zrážok sa príliš nezmení, viac ich však bude v zime a na severe krajiny, menej v lete a na juhu. "Zásadne by sa mal zmeniť režim zrážok v tom, že dlhšie obdobia s malými úhrnmi zrážok budú striedané kratšími obdobiami s výdatnými zrážkami, pričom v teplom období roka budú dominovať zrážky z búrkových lejakov a prehánok," uzavrel Lapin.
Len dva dni bolo Slovensko bez búrkovej činnosti, a to 4. 7. a 12. 7. V ostatných júlových dňoch boli búrky na Slovensku zaznamenané aspoň na jednej meteorologickej stanici. Najviac búrkových dní sa vyskytlo na meteorologických staniciach Sliač (18), Bratislava-letisko, Liesek (16), Dolný Hričov, Poprad (15). Viac ako 10 dní s búrkovou činnosťou zaznamenali aj stanice Kuchyňa-Nový Dvor, Štrbské Pleso, Gánovce, Prievidza, Čadca, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Oravská Lesná, Chopok, Turčianske Teplice, Kráľová pri Senci. Najmenej búrkových dní bolo na staniciach na východnom Slovensku - Somotor a Čaklov (3), Medzilaborce a Spišské Vlachy (4).
V minuloročnom júli bolo na Slovensku zaznamenaných 19 dní s búrkou, ktorá sa vyskytla aspoň na jednej meteorologickej stanici. Čiže, počas viac ako tretiny mesiaca bolo naše územie bez výskytu búrkovej činnosti.
Premenlivejší charakter júla 2014 bol výsledkom kombinácie veľmi teplého a vlhkého počasia, vďaka ktorému v priebehu dňa dochádzalo k rozvoju kopovitej oblačnosti a búrok, ktoré boli spojené s lokálnymi, krátkymi, ale o to intenzívnejšími búrkovými lejakmi. Práve vplyvom búrkových lejakov a prehánok bolo priestorové rozloženie zrážok na území Slovenska nerovnomerné. Najmä niektoré severné a stredné oblasti zasiahnuté výdatnými a intenzívnymi dažďami zaznamenali nadnormálne mesačné úhrny zrážok. Najvyššie mesačné úhrny v júli boli zaznamenané v oblasti Tatier, Liptova, Malej Fatry, Oravy, ale aj Pohronia, čiastočne Ponitria. Ich hodnoty sa pohybovali väčšinou v intervale od 140 do 300 mm. Značný podiel na celkovom mesačnom úhrne zrážok tvorili spomínané búrkové lejaky na úkor trvalých veľkopriestorových dažďov.
Informácie poskytla Gabriela Ivaňáková zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Výnimočný jav
Slovensko zaznamenáva, čo sa týka počasia, výnimočné leto. Pre TASR to skonštatoval klimatológ Milan Lapin. Aj v minulosti sa vyskytli v strednej Európe daždivé letá, tie však boli spravidla chladnejšie ako dlhodobý priemer. Teraz je to naopak, vysvetlil profesor Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Podmienky v atmosfére, ktoré sú vhodné na rozvoj kopovitej oblačnosti, nastali pri celkovo teplejšej atmosfére a povrchu oceánov Zeme ako v minulých desaťročiach. Aj na Slovensku je tohtoročné leto doteraz asi o 2 stupne Celzia teplejšie ako dlhodobý priemer 20. storočia, upozornil Lapin.
"Čím je atmosféra teplejšia, tým je v nej v stave nasýtenia viac vodnej pary, a teda sa môže vytvoriť kondenzáciou aj viac zrážok," objasňuje príčinu periódy búrok a intenzívnych zrážok. Podľa klimatológa sa zatiaľ nedá konštatovať, že by bolo súčasné počasie rekordné. Leto sa však ešte neskončilo, upozorňuje. "V júli sme mali iba dva také dni, počas ktorých nebola na Slovensku búrka. Je to dosť výnimočná záležitosť," uviedol.
Za častejším výskytom cyklonálneho počasia a rastom intenzity dažďov počas búrok treba vidieť otepľovanie globálnej klímy, ktoré zapríčiňujú aj ľudské aktivity, ozrejmil Lapin. Vysvetlil, že laický pozorovateľ nedokáže jednoznačne spozorovať počas niekoľkých rokov efekty zväčšovania sa extrémov počasia. "Je to dané tým, že globálne otepľovanie postupuje dosť pomaly - asi o 0,2 stupňa Celzia za desať rokov, čo je celkom prekryté prirodzenou premenlivosťou počasia."
Scenáre dlhodobého vývoja klímy naznačujú, že v časovom horizonte rokov 2030 až 2100 by aj na Slovensku mali byť častejšie a výraznejšie podobné extrémy počasia, aké zažívame v posledných rokoch. To sa týka intenzívnych zrážok aj dlhodobého sucha. Predpokladá sa, že do roku 2100 by sa na Slovensku mala postupne otepliť klíma o 2 až 4 °C v porovnaní s priemerom 20. storočia.
Celkové množstvo zrážok sa príliš nezmení, viac ich však bude v zime a na severe krajiny, menej v lete a na juhu. "Zásadne by sa mal zmeniť režim zrážok v tom, že dlhšie obdobia s malými úhrnmi zrážok budú striedané kratšími obdobiami s výdatnými zrážkami, pričom v teplom období roka budú dominovať zrážky z búrkových lejakov a prehánok," uzavrel Lapin.
