< sekcia Slovensko

Slovensko má pestré zásoby nerastov, no ťaží sa len málo z nich

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Najvýznamnejším ťaženým nerastom sú vápence a cementárske suroviny, ďalej je to magnezit, zlato, hnedé uhlie - lignit, dolomit, bentonit a stavebný kameň.

Bratislava 21. júla (TASR) - Slovensko má pestré zásoby nerastov, no ťaží sa len málo z nich. Z viac ako šesť stoviek zmapovaných ložísk sa aktívne využíva približne tretina. Vyplýva z informácií banských a geologických odborníkov, ktorých oslovila TASR. „Najvýznamnejším ťaženým nerastom sú vápence a cementárske suroviny, ďalej je to magnezit, zlato, hnedé uhlie - lignit, dolomit, bentonit a stavebný kameň,“ povedal pre TASR geológ Milan Tréger.

Slovensko bolo už v stredoveku známe ťažbou zlata a striebra, ich zásoby máme doteraz. „Najväčšie ložisko je Kremnica-Šturec so zásobami vyše 30 ton zlata a 200 ton striebra. Zaujímavé je ložisko Rožňava-Strieborná žila, kde sú veľké zásoby striebra. Sú viazané na tetraedrid, čo je komplexný minerál medi, striebra, antimónu, arzénu,“ uviedol Tréger.

V globálnej ekonomike rastie význam priemyselných nerastov, ako je napríklad lítium, ktoré je dôležitou súčasťou informačných technológií a mobilnej komunikácie. Podľa banského odborníka Vladimíra Tejbusa na Slovensku sú aj zásoby priemyselne využívaných nerastov, no spravidla len pokiaľ ide o pestrosť palety týchto nerastov, ale nie o množstvo ich zásob. „Výnimku azda tvorí len magnezit či mastenec. Máme ale určené prieskumné územie na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu nerastov, z ktorých je možné vyrábať kovy, konkrétne aj lítium. Je to prieskumné územie Švedlár. V súčasnosti sa však žiadne také ložisko u nás nevyužíva,“ konštatoval pre TASR Tejbus s pripomienkou, že prvky vzácnych zemín nie je možné dobývať v krajinách Európy.

„Technológie pre dobývanie a získavanie týchto prvkov zo zemín, ich obsah v zeminách, sú také náročné, že s výnimkou Číny, Mongolska, Kazachstanu, Ruska a Kanady nemôžeme, s ohľadom na aspekty životného prostredia a civilizácie v treťom tisícročí, o tom vôbec seriózne diskutovať,“ dodal Tejbus.

Súkromné zahraničné spoločnosti však na Slovensku chcú hľadať nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a prvky vzácnych zemín. V lokalite Jahodná pri Košiciach sa o to usiluje spoločnosť Ludovika Energy, no nateraz neuspela, keď Ministerstvo životného prostredia SR neschválilo jej návrh na určenie prieskumného územia. V rovnakej lokalite v minulosti Ludovika Energy dostala stop aj na geologický prieskum uránových rúd. „Zo slovenských zásob uránu je to najvýznamnejšie ložisko,“ dodal Tréger. Z nerastov je ešte významné ložisko mastenca pri Gemerskej Polome s predpokladaným rozsahom 85 miliónov ton rudy. O licenciu na ťažbu vedie medzinárodnú arbitráž so Slovenskou republikou jej bývalý vlastník spoločnosť EuroGas.