Quantcast
< sekcia Slovensko

Odborníčka: Slovensko je krajinou s endemickým výskytom babeziózy psov

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Jaroslav Novák

U infikovaných hostiteľov v dôsledku lokalizácie parazita v červených krvinkách dochádza k hemolytickej anémii prejavujúcej sa aj krvomočením.

Bratislava 19. augusta (TASR) – Slovensko je už v súčasnosti považované za krajinu s endemickým výskytom babeziózy psov. Prvý prípad sa zaznamenal v roku 2000, odvtedy počet infikovaných psov exponenciálne rástol. Zvýšený výskyt babeziózy u psov súvisí s rozšírením teplomilných kliešťov aj na územie Slovenska vplyvom globálnej klimatickej zmeny. Pre TASR to priblížila docentka Zuzana Hurníková z Parazitologického ústav Slovenskej akadémie vied.

"Do začiatku 21. storočia bola u nás babezióza psov sporadicky diagnostikovaná len ako importovaná infekcia, pacienti sa nakazili počas pobytu v subtropických oblastiach," uviedla Hurníková. Šírenie ochorenia sa podľa jej slov spája so zmenou distribúcie hlavného prenášača kliešťa pijaka lužného súvisiacou s globálnym otepľovaním, zmenou využitia krajiny a socio-ekonomickými zmenami. Priblížila, že v oblastiach s endemickým výskytom tohto kliešťa na Slovensku môže prevalencia ochorenia miestami dosahovať 40 percent.

"Na Slovensku predstavovala babezióza závažný veterinárny problém v pastevných chovoch hovädzieho dobytka do 50. rokov minulého storočia, pôvodcom ochorenia bola tzv. malá babézia, prenášačom ktorej je predovšetkým kliešť obyčajný Ixodes ricinus," spresnila Hurníková. Upozornila, že od roku 2013 rastie aj počet psov infikovaných tzv. malou babéziou. "Pravdepodobne môže byť prenášaný aj priamym kontaktom s krvou nakazeného jedinca," doplnila. Doposiaľ bolo identifikovaných vyše 100 druhov babézií. Mnohé z nich infikujú rôzne druhy cicavcov najčastejšie psy, hovädzí dobytok, kone, ovce a niektoré druhy sú infekčné aj pre človeka.

U infikovaných hostiteľov v dôsledku lokalizácie parazita v červených krvinkách dochádza k hemolytickej anémii prejavujúcej sa aj krvomočením. Odborníčka upozornila, že prevencia je účinnejšia, ako terapia. Preventívne odporúča používať akaricídne prostriedky a po pobyte zvieraťa vonku je vhodné ho dôkladne prezrieť a prítomné kliešte čím skôr odstrániť. "K prenosu babézií slinami kliešťa do tela hostiteľa dochádza až 48 hodín po pricicaní," spresnila.

Klimatická zmena, ktorá sa podpísala pod rozšírenie teplomilných kliešťov, je podľa slov Hurníkovej považovaná za hlavný dôvod šírenia najmä vektormi prenášaných patogénov. "V súčasnosti sa naši veterinárni lekári u psov čoraz častejšie stretávajú s prípadmi thelaziózy. Areál svojho rozšírenia smerom na sever menia napríklad pôvodcovia hepatozoonózy, leishmaniózy či monocytárnej ehrlichiózy," povedala. Odborníčka doplnila, že zároveň je možné s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že tieto patogény budú v budúcnosti predstavovať nový veterinárny problém aj na našom území.