FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Slavkovský formát vznikol 29. januára 2015, keď predsedovia vlád Slovenska, Česka a Rakúska prijali v Slavkove pri Brne Slavkovskú deklaráciu.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) - Slovensko sa v pondelok ujalo rotujúceho ročného predsedníctva Slavkovského formátu (S3), ktoré potrvá do 30. júna 2026. Hlavnými prioritami budú energetická bezpečnosť, spolupráca v európskych záležitostiach a rozširovanie EÚ o štáty západného Balkánu, ako aj rozvoj dopravnej infraštruktúry, digitálna transformácia či rozvojová spolupráca. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Zo strany Slovenska ide v poradí o štvrté predsedníctvo, ktoré v podobe tradičného štafetového kolíka minulý týždeň od Česka prevzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. Okrem Slovenska a Česka združuje Slavkovský formát aj Rakúsko.
„Prioritou slovenského predsedníctva je predovšetkým podpora spolupráce v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, kde sa zhodujeme a máme silný záujem presadzovať rovnaké pozície v prospech našich občanov. Dôraz v tomto prípade kladieme na posilňovanie energetickej bezpečnosti, rozširovanie Európskej únie, rozvoj cezhraničnej dopravnej infraštruktúry a dodržiavanie zásad medzinárodného práva,“ uviedol Blanár.
Slovensko sústredí pozornosť aj na spoločnú angažovanosť v európskych záležitostiach a zároveň posilňovanie rozvojovej spolupráce či digitálnu transformáciu. Pracovný plán Slavkovského formátu na obdobie rokov 2025 – 2026 bol odsúhlasený všetkými troma štátmi.
Slavkovský formát má za cieľ posilňovať regionálnu spoluprácu troch stredoeurópskych štátov v prospech ich obyvateľov, stimulovať nové projekty v oblastiach spoločného záujmu a podporovať výmenu informácií. Toto zoskupenie vytvorilo počas uplynulých desiatich rokov podľa Blanára stabilnú platformu regionálnej spolupráce.
„V spojení sme dokázali reagovať na výzvy v stredoeurópskom priestore a súčasne poskytnúť našu pomoc za hranicami Slovenska, Česka a Rakúska,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie, pričom v rámci podpory zlepšovania dopravnej infraštruktúry osobitne vyzdvihol modernizáciu železničného spojenia medzi hlavnými mestami – Praha, Bratislava, Viedeň. Ďalšie dôležité kroky sa realizujú aj v oblasti v oblasti rozvojovej spolupráce.
Trojica krajín je podľa Blanára dlhodobo aktívna v rámci rokovaní zoskupenia Priateľov západného Balkánu s cieľom prispievať k priblíženiu sa štátov tohto regiónu k európskej integrácii. Blanár takisto spomenul pomoc v Gruzínsku v projekte trvalo udržateľného rozvoja chránenej oblasti Aragvi a lokálnych komunít a taktiež aktuálne prebiehajúci projekt environmentálneho spracovania medicínskeho odpadu v Libanone.
Slavkovský formát vznikol 29. januára 2015, keď predsedovia vlád Slovenska, Česka a Rakúska prijali v Slavkove pri Brne Slavkovskú deklaráciu. Práve tu sa pri príležitosti desiateho výročia založenia Slavkovského formátu uskutočnil 5. marca 2025 historicky prvý summit S3 na úrovni troch prezidentov. Predsedníctvo v Slavkovskom formáte trvá jeden rok a členské štáty si ho vymieňajú na základe rotačného princípu.
Zo strany Slovenska ide v poradí o štvrté predsedníctvo, ktoré v podobe tradičného štafetového kolíka minulý týždeň od Česka prevzal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. Okrem Slovenska a Česka združuje Slavkovský formát aj Rakúsko.
„Prioritou slovenského predsedníctva je predovšetkým podpora spolupráce v kľúčových oblastiach spoločného záujmu, kde sa zhodujeme a máme silný záujem presadzovať rovnaké pozície v prospech našich občanov. Dôraz v tomto prípade kladieme na posilňovanie energetickej bezpečnosti, rozširovanie Európskej únie, rozvoj cezhraničnej dopravnej infraštruktúry a dodržiavanie zásad medzinárodného práva,“ uviedol Blanár.
Slovensko sústredí pozornosť aj na spoločnú angažovanosť v európskych záležitostiach a zároveň posilňovanie rozvojovej spolupráce či digitálnu transformáciu. Pracovný plán Slavkovského formátu na obdobie rokov 2025 – 2026 bol odsúhlasený všetkými troma štátmi.
Slavkovský formát má za cieľ posilňovať regionálnu spoluprácu troch stredoeurópskych štátov v prospech ich obyvateľov, stimulovať nové projekty v oblastiach spoločného záujmu a podporovať výmenu informácií. Toto zoskupenie vytvorilo počas uplynulých desiatich rokov podľa Blanára stabilnú platformu regionálnej spolupráce.
„V spojení sme dokázali reagovať na výzvy v stredoeurópskom priestore a súčasne poskytnúť našu pomoc za hranicami Slovenska, Česka a Rakúska,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie, pričom v rámci podpory zlepšovania dopravnej infraštruktúry osobitne vyzdvihol modernizáciu železničného spojenia medzi hlavnými mestami – Praha, Bratislava, Viedeň. Ďalšie dôležité kroky sa realizujú aj v oblasti v oblasti rozvojovej spolupráce.
Trojica krajín je podľa Blanára dlhodobo aktívna v rámci rokovaní zoskupenia Priateľov západného Balkánu s cieľom prispievať k priblíženiu sa štátov tohto regiónu k európskej integrácii. Blanár takisto spomenul pomoc v Gruzínsku v projekte trvalo udržateľného rozvoja chránenej oblasti Aragvi a lokálnych komunít a taktiež aktuálne prebiehajúci projekt environmentálneho spracovania medicínskeho odpadu v Libanone.
Slavkovský formát vznikol 29. januára 2015, keď predsedovia vlád Slovenska, Česka a Rakúska prijali v Slavkove pri Brne Slavkovskú deklaráciu. Práve tu sa pri príležitosti desiateho výročia založenia Slavkovského formátu uskutočnil 5. marca 2025 historicky prvý summit S3 na úrovni troch prezidentov. Predsedníctvo v Slavkovskom formáte trvá jeden rok a členské štáty si ho vymieňajú na základe rotačného princípu.
