Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Lesy nie sú podľa odborníkov na aktuálne vysoké teploty adaptované.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 5. augusta (TASR) - Sucho sa začína na stromoch prejavovať plošným letným žltnutím listov, ktoré aj opadávajú. Odborníci to pozorujú na agáte bielom a dube letnom či zimnom v oblasti Považského Inovca, Malých Karpát, Tríbeča. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že žltnutie sa pravdepodobne vyskytuje aj v iných pohoriach Slovenska.
„Lesné bukové porasty sú citlivé na dlhodobý nedostatok pôdnej vlahy. Pre svoj optimálny rast potrebujú v priemere od 800 do 900 mm atmosférických zrážok ročne. Aktuálne zaznamenávame výrazný deficit atmosférických zrážok na viacerých miestach Slovenska, najmä v horských oblastiach, a to až do 300 milimetrov,“ skonštatoval SHMÚ.
Lesy nie sú podľa odborníkov na aktuálne vysoké teploty adaptované a negatívne ovplyvňujú fotosyntézu bukov. Tvrdia, že maximálnu fotosyntézu dosahuje buk lesný pri denných teplotách vzduchu od 15 do 28 stupňov. „Pre porovnanie, maximálnu fotosyntézu dosahujú stredomorské druhy dubov v rozmedzí teplôt vzduchu 30 až 35 stupňov,“ podotkli.
SHMÚ zaznamenal negatívne prejavy sucha, ako je žltnutie listov a ich opadávanie, na bukoch v roku 2022 v každom pohorí Slovenska. Podobná situácia sa opakovala najmä v oblasti západného Slovenska v roku 2024. Do roku 2022 zaznamenávali odborníci podobný jav na Slovensku len ojedinele, a to v roku 2003, 2018 a s dlhým odstupom.
„To, že sa klimatické podmienky na Slovensku výrazne menia, podporuje práve výskyt tejto reakcie buka lesného na dlhodobú zmenu pôdnej vlhkosti, respektíve nárast maximálnych teplôt vzduchu. Tento jav sa vyskytuje už tretíkrát od roku 2022 a bukové porasty na Slovensku sú výrazne oslabené. Opakované dlhé obdobia s pôdnym suchom zvyšujú mortalitu v lesných porastoch a zvyšujú riziko aktivizácie sekundárnych škodcov (napríklad podkôrny a drevokazný hmyz, hubové ochorenia atď.),“ priblížil hydrometeorologický ústav.
Dlhodobé sucho tiež podľa odborníkov spôsobuje vysoké riziko vzniku požiarov v lesoch. Od roku 2018 bol vývoj lesných požiarov na Slovensku veľmi premenlivý, bez rastúceho či klesajúceho trendu. Najkritickejším rokom bol rok 2022, keď bolo zaznamenaných 297 lesných požiarov, čo je najvyšší počet v sledovanom období, priblížil SHMÚ. Doplnil, že požiare poškodili rekordnú plochu 1209 hektárov. Priame škody dosiahli vyše 1,19 milióna eur.
V roku 2023 bol podľa ústavu pokojnejší rok, vzniklo 55 požiarov. V roku 2024 sa počet požiarov zvýšil na 102, pričom poškodená plocha zostala nízka, a to 81,73 hektára. „Napriek tomu boli zaznamenané najvyššie priame škody celého sledovaného obdobia (1.919.550 eur), čo naznačuje, že niektoré požiare zasiahli porasty a infraštruktúru (najmä lesnú techniku) s vysokou ekonomickou hodnotou,“ uviedol SHMÚ.
Pokračuje, že v roku 2025 evidovali 136 lesných požiarov, ktoré poškodili 245,92 hektára lesa. V porovnaní s rokom 2024 sa počet požiarov zvýšil o približne 33 percent a poškodená plocha bola takmer trojnásobná. V roku 2026 bolo od začiatku roka do konca apríla evidovaných 70 lesných požiarov, tvrdia odborníci.
„Lesné bukové porasty sú citlivé na dlhodobý nedostatok pôdnej vlahy. Pre svoj optimálny rast potrebujú v priemere od 800 do 900 mm atmosférických zrážok ročne. Aktuálne zaznamenávame výrazný deficit atmosférických zrážok na viacerých miestach Slovenska, najmä v horských oblastiach, a to až do 300 milimetrov,“ skonštatoval SHMÚ.
Lesy nie sú podľa odborníkov na aktuálne vysoké teploty adaptované a negatívne ovplyvňujú fotosyntézu bukov. Tvrdia, že maximálnu fotosyntézu dosahuje buk lesný pri denných teplotách vzduchu od 15 do 28 stupňov. „Pre porovnanie, maximálnu fotosyntézu dosahujú stredomorské druhy dubov v rozmedzí teplôt vzduchu 30 až 35 stupňov,“ podotkli.
SHMÚ zaznamenal negatívne prejavy sucha, ako je žltnutie listov a ich opadávanie, na bukoch v roku 2022 v každom pohorí Slovenska. Podobná situácia sa opakovala najmä v oblasti západného Slovenska v roku 2024. Do roku 2022 zaznamenávali odborníci podobný jav na Slovensku len ojedinele, a to v roku 2003, 2018 a s dlhým odstupom.
„To, že sa klimatické podmienky na Slovensku výrazne menia, podporuje práve výskyt tejto reakcie buka lesného na dlhodobú zmenu pôdnej vlhkosti, respektíve nárast maximálnych teplôt vzduchu. Tento jav sa vyskytuje už tretíkrát od roku 2022 a bukové porasty na Slovensku sú výrazne oslabené. Opakované dlhé obdobia s pôdnym suchom zvyšujú mortalitu v lesných porastoch a zvyšujú riziko aktivizácie sekundárnych škodcov (napríklad podkôrny a drevokazný hmyz, hubové ochorenia atď.),“ priblížil hydrometeorologický ústav.
Dlhodobé sucho tiež podľa odborníkov spôsobuje vysoké riziko vzniku požiarov v lesoch. Od roku 2018 bol vývoj lesných požiarov na Slovensku veľmi premenlivý, bez rastúceho či klesajúceho trendu. Najkritickejším rokom bol rok 2022, keď bolo zaznamenaných 297 lesných požiarov, čo je najvyšší počet v sledovanom období, priblížil SHMÚ. Doplnil, že požiare poškodili rekordnú plochu 1209 hektárov. Priame škody dosiahli vyše 1,19 milióna eur.
V roku 2023 bol podľa ústavu pokojnejší rok, vzniklo 55 požiarov. V roku 2024 sa počet požiarov zvýšil na 102, pričom poškodená plocha zostala nízka, a to 81,73 hektára. „Napriek tomu boli zaznamenané najvyššie priame škody celého sledovaného obdobia (1.919.550 eur), čo naznačuje, že niektoré požiare zasiahli porasty a infraštruktúru (najmä lesnú techniku) s vysokou ekonomickou hodnotou,“ uviedol SHMÚ.
Pokračuje, že v roku 2025 evidovali 136 lesných požiarov, ktoré poškodili 245,92 hektára lesa. V porovnaní s rokom 2024 sa počet požiarov zvýšil o približne 33 percent a poškodená plocha bola takmer trojnásobná. V roku 2026 bolo od začiatku roka do konca apríla evidovaných 70 lesných požiarov, tvrdia odborníci.
