Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Od januára 2006 má Slovenská republika iba profesionálne ozbrojené sily.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) – Pred desiatimi rokmi, 22. decembra 2005, odišlo do civilu posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby z kasární v Kežmarku a bratislavských Vajnôr. Na Slovensku sa tak skončila éra povinnej vojenskej služby (PVS).
Od januára 2006 má Slovenská republika (SR) iba profesionálne ozbrojené sily.
Oficiálna rozlúčka s poslednými záklaďákmi bola v priestoroch útvaru Čestnej stráže – Bratislava Vajnory. Zúčastnili sa jej vtedajší minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ľubomír Bulík. Minister dúfal, že už nikdy viac nebude musieť občan chodiť na základnú vojenskú službu. "Sme taká veková kategória, ktorá to vníma tak 50 na 50, vidíme aj tie plusy, ktoré to malo, a vidíme aj tie mínusy," uviedol Liška. Nesúhlasil pritom s názorom, že kto nebol na vojne, nie je chlap.
Poslední vojaci základnej služby narukovali v roku 2005 v júlovom nástupnom termíne. Vojenskú prísahu zložili po takmer mesačnom základnom výcviku 29. júla 2005 v Kežmarku a bratislavských Vajnoroch. Ďalšie povolávanie brancov na vojenčinu pozastavil rozkazom minister obrany 15. júla 2005 počas hudobného festivalu Pohoda v Trenčíne.
Legislatívne upravuje koniec vojenčiny a nástup profesionálnej armády balík troch zákonov - o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu, ktoré na Slovensku platia od 1. januára 2006. Branná povinnosť pre mužov zostala však aj naďalej zachovaná. Mladí muži sú po dovŕšení 19 rokov zaradení do takzvanej národnej registrácie. V čase vojny alebo vojnového stavu sú povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu. V prípade rozporu so svedomím alebo náboženským vyznaním vykonajú alternatívnu službu.
Armáda v rokoch 1993-2005 povolala na povinnú vojenskú službu 270.000 brancov. Pre civilnú službu sa rozhodlo 58.000 mužov. Vojenské správy vydali celkovo 150.000 "modrých knižiek".
Dĺžka PVS sa viackrát menila. Od januára 2004 sa základná vojenská služba skrátila z deviatich na šesť mesiacov, čo platilo až do ukončenia PVS. Nástupné termíny boli v poslednom období šesťkrát do roka - každý druhý mesiac vždy prvého - január, marec, máj, júl, september, november. Od 1. júla 2000 bola dĺžka civilnej služby 1,5-násobkom trvania základnej služby.
Vojaci povinnej služby robili v útvaroch pomocné práce - varenie, upratovanie, kúrenie alebo stráženie. Dostávali za to mesačne štyristo korún (približne 13,2 eura), okrem toho mohli získať aj ďalšie príplatky.
Od januára 2006 má Slovenská republika (SR) iba profesionálne ozbrojené sily.
Oficiálna rozlúčka s poslednými záklaďákmi bola v priestoroch útvaru Čestnej stráže – Bratislava Vajnory. Zúčastnili sa jej vtedajší minister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Ľubomír Bulík. Minister dúfal, že už nikdy viac nebude musieť občan chodiť na základnú vojenskú službu. "Sme taká veková kategória, ktorá to vníma tak 50 na 50, vidíme aj tie plusy, ktoré to malo, a vidíme aj tie mínusy," uviedol Liška. Nesúhlasil pritom s názorom, že kto nebol na vojne, nie je chlap.
Poslední vojaci základnej služby narukovali v roku 2005 v júlovom nástupnom termíne. Vojenskú prísahu zložili po takmer mesačnom základnom výcviku 29. júla 2005 v Kežmarku a bratislavských Vajnoroch. Ďalšie povolávanie brancov na vojenčinu pozastavil rozkazom minister obrany 15. júla 2005 počas hudobného festivalu Pohoda v Trenčíne.
Legislatívne upravuje koniec vojenčiny a nástup profesionálnej armády balík troch zákonov - o brannej povinnosti, alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu a novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny a výnimočného stavu, ktoré na Slovensku platia od 1. januára 2006. Branná povinnosť pre mužov zostala však aj naďalej zachovaná. Mladí muži sú po dovŕšení 19 rokov zaradení do takzvanej národnej registrácie. V čase vojny alebo vojnového stavu sú povinní podrobiť sa odvodu a nastúpiť na mimoriadnu službu. V prípade rozporu so svedomím alebo náboženským vyznaním vykonajú alternatívnu službu.
Armáda v rokoch 1993-2005 povolala na povinnú vojenskú službu 270.000 brancov. Pre civilnú službu sa rozhodlo 58.000 mužov. Vojenské správy vydali celkovo 150.000 "modrých knižiek".
Dĺžka PVS sa viackrát menila. Od januára 2004 sa základná vojenská služba skrátila z deviatich na šesť mesiacov, čo platilo až do ukončenia PVS. Nástupné termíny boli v poslednom období šesťkrát do roka - každý druhý mesiac vždy prvého - január, marec, máj, júl, september, november. Od 1. júla 2000 bola dĺžka civilnej služby 1,5-násobkom trvania základnej služby.
Vojaci povinnej služby robili v útvaroch pomocné práce - varenie, upratovanie, kúrenie alebo stráženie. Dostávali za to mesačne štyristo korún (približne 13,2 eura), okrem toho mohli získať aj ďalšie príplatky.
